Turgor

Najbežnejší prípad vnútorného tlaku v rastlinnej bunke je tlak, ktorým sa zvnútra napína bunková blana v dôsledku osmotického tlaku bunkovej šťavy spôsobeného difúziou: Tlak, vzniká v priestore, ktorý je obklopený semipermeabilnou (polopriepustnou) membránou (čím vzniká vačok), ktorá prepustí vodu (či iné rozpúšťadlo), ale je nepriepustná pre rozpúšťané látky. Ak je na oboch stranách membrány rozpúšťadlo (voda) prítomné a rozpustené látky sú vo väčšej koncentrácii vo vnútri, potom v takomto priestore pôsobí difúzia. Rozpúšťadlo preteká smerom k rozpusteným látkam a „snaží“ sa ich zriediť alebo vyrovnať koncentráciu na obidvoch stranách membrány. Ale pretože membrána má len konečný obvod a povrch, tak ak sa nemôže rozpínať, je často naplnená prv ako ku zriedeniu dôjde. Membrána vačku je potom práve tak napnutá, do akej miery ešte pôsobia sily, ktoré chcú jeho obsah zriediť. Tento jav sa nazýva osmotický tlak.

Osmotický tlak rozpína protoplast, ale je limitovaný bunkovou stenou. V rastline potom je teda turgor miera napnutia tak samotnej bunky, ktorá vzniká na základe osmotického tlaku, ako aj súčet jednotlivých turgorov buniek, ktoré vytvárajú tlak vo vnútri celého pletiva.

Ako príklad uveďme vädnutie. Vädnúca rastlina má malý turgor svojich pletív. Rastlina dobre zásobená vlahou má vysoký turgor a ten jej umožňuje vypnutie všetkých pletív. Rastlina získava svoj tvar.

V týchto oblastiach turgor môže označovať aj napätie podmienené osmotickými dejmi, aj všeobecne napätie tkaniva, aj všeobecne stav napätia v tkanive obsahujúcom kvapalinu.

Napríklad turgor hrudného koša či turgor kože odkazuje jednoducho na ich napnutie. Pri fyzikálnom vyšetrení sa myslí napätie v tkanive obsahujúcom kvapalinu: Pri dehydratácii, a tým znížení turgoru buniek, kože sa pri vytiahnutí kožného záhybu (obvykle „štipnutie“ na predlaktí) táto nevráti do svojej pôvodnej polohy, ale zostane zdeformovaná. Fyziologická, a teda prirodzená, strata turgoru nastáva vekom.