Trockizmus

Trockizmus (rus. Троцкизм) je odnož marxizmu založená na ideách Leva Trockého, ruského revolucionára, vedúceho predstaviteľa boľševickej frakcie Ruskej sociálnodemokratickej robotníckej strany a blízkeho spolupracovníka Vladimíra Lenina. V rokoch 1918 – 1920 ako komisár pre záležitosti armády vybudoval a dozeral na organizovanie Červenej armády.

Portrét Leva D. Trockého, 30. roky

Termín pôvodne použil po prvý krát Vladimír Lenin roku 1912 v ironickom zmysle.[1] Až do roku 1917 bol Trockij predstaviteľ menševizmu, avšak jeho radikálne ľavicové názory ho klonili skôr k boľševizmu.[2] Trockij súperil o Leninovo nástupníctvo s ďalšími vysokými predstaviteľmi boľševickej strany, hlavne Josifom Stalinom, Georgijom Zinovievom a Levom Kamenevom ešte pred Leninovou smrťou, keďže ten v priebehu rokov 1922 - 1924 utrpel viacero mozgových príhod a na riadení štátu sa už viac fakticky nepodieľal. Trockého myšlienky boli umelo postavené do protikladu s Leninovými [1] a neskôr aj Stalinovými. V roku 1926 sa k Trockého kritike Stalina priadali aj Kamenev a Zinoviev, čím vznikla tzv. Spojená opozícia, ktorá požadovala okrem iného väčšiu slobodu prejavu v komunistickej strane a menej byrokracie.[3] Kamenev a Zinoviev boli neskôr počas zinscenovaných monsterprocesov začiatkom 30. rokov obvinení z trockizmu, ku ktorému sa (po mučení) aj sami priznali.

Rozchádzali sa v názoroch na nastolenie socializmu vo svete. Zatiaľ čo Stalin bol zástancom socializmu v jednej krajine, Trockij presadzoval teóriu permanentnej revolúcie a jej rozšírenie na celý svet. Vďaka intrigám a zákulisným machináciám sa Stalinovi podarilo svoje postavenie upevniť a hlavného oponenta od moci nadobro odstaviť. Ako najvýznamnejší Stalinov kritik bol zo Všezväzovej komunistickej strany (boľševikov) vylúčený a v roku 1929 donútený Sovietsky zväz opustiť.[4] Stalin sa bál jeho popularity tak, že vyhladil tisíce jeho priaznivcov (tzv. trockistov) i tých, ktorých za nich sám označil. Zlikvidoval celé jeho príbuzenstvo. Na popravisku skončila Trockého prvá žena, brat, sestra, 2 synovia, 2 zaťovia a 3 synovci.[5] V roku 1940 bol Trockij v mexickom exile zavraždený agentom NKVD.

Neskoršia sovietska histografia označovala trockizmus napr. za: „ideologický a politický maloburžoázny prúd, nepriateľský voči marxizmu-leninizmu a medzinárodnému komunistickému hnutiu, zakrývajúci svoju oportunistickú podstatu.“[6]