Trávnica (pieseň)
Trávnica je ľudová pieseň tematicky súvisiaca s prácou pri kosení lúk a sušení sena. Tieto piesne patria do kategórie lúčnych alebo poľných piesní geograficky typických pre oblasť stredného Slovenska, Liptova a Spiša. Tematika piesní je orientovaná na prácu na poli, prírodné a ľúbostné motívy.[1] Trávnice boli považované za ženské piesne. Variantom pre mužov boli kosecké piesne.[2]
V rámci slovenského ľudového folklóru patria trávnice spolu s uspávankami k ľudovej lyrike. Ide o takzvané piesňové skratky, ktoré vyjadrujú vzťahy, vlastné zážitky alebo osobné spomienky autorov. Pre trávnice je typickou ťahavá a clivá melódia. Tomuto typu piesní sú blízke pastierske a valašské piesne.[3]
Slovesná zložka ľudových piesní tohto aj všeobecného typu vyjadruje myšlienkové pochody dedinského ľudu. Obsahovo vyzdvihuje pracovitosť statočnosť, mravnosť, pozitívne črty dedinského človeka, zmysel pre zábavu, ľudový žart a veselosť. Na druhej strane odsudzuje a opovrhuje bohatstvom a peniazmi.[4]
„ |
|
“ |
– príklad trávnice[5] |
K ďalším príkladom konkrétnych piesní trávnic patria napríklad: „Ej, spievala bych hlasom“, „Gazda náš, gazda náš“, „Či to zvony zvonia“ a iné.
Referencie
- heslo Trávnice na internetovej encyklopédii Ľudová kultúra
- heslo Lúčne piesne na internetovej encyklopédii Ľudová kultúra
- FILOVÁ, Božena, a kol. Slovensko. 1. vyd. Zväzok Ľud - II. časť. Bratislava : Obzor, 1975. 485 s. S. 1059.
- PODOLÁK, Ján, ed. Vajnory : vlastivedná monografia. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1978. 419 s. S. 2779.
- ukážka trávnice z portál Zlatý fond
Literatúra
- URBANCOVÁ, Hana. Trávnice : lúčne piesne na Slovensku: ku genéze, štruktúre a premenám piesňového žánru. Bratislava : AEP, 2005. 323 s. ISBN 80-88880-67-X.
- BARTÓK, Béla. Slovenské ľudové piesne. Zväzok 1. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1959. 752 s. (Piesňové zbierky.)
- KRESÁNEK, Jozef. Slovenská ľudová pieseň so stanoviska hudobného. Bratislava : Slovenská akadémia vied a umení, 1951. 296 s.