Tomislav Ivančić

Tomislav Ivančič sa narodil roku 1938 v Davore v Chorvátsku. Po filozofických a teologických štúdiách v Záhrebe a Ríme bol roku 1966 vysvätený za kňaza záhrebskej arcidiecézy. Po tom čo získal doktorský titul na pápežskej univerzite Gregoriáne obhajobou dizertačnej práce na tému „Beznáboženské kresťanstvo u D. Bonhoefera“, sa vrátil roku 1971 do Záhrebu, aby pôsobil ako profesor na teologickej fakulte Záhrebskej univerzity. Stal sa vedúcim katedry fundamentálnej teológie a spolupracovníkom a členom mnohých redakcií domácich i zahraničných časopisov a členom Zväzu chorvátskych prekladateľov.

Jeho oblasť bádania zahŕňala filozofiu, teológiu a literatúru, najmä však duchovnú dimenziu človeka, kde odkrýval možnosti novej evanjelizácie, ako aj potrebu rozvíjania duchovnej terapie, ktorá je popri somatickej a psychiatrickej terapii nenahraditeľná pri celkovej liečbe človeka, a to najmä v oblasti duševnej patológie a závislostí. Za týmto účelom rozvinul metódu hagioterapie a roku 1990 založil Centrum pre duchovnú pomoc, ktorého bol predstaveným.

Od roku 1972 pôsobil ako katechéta študentov a zakladateľ modlitbového hnutia v chorvátskej cirkvi. Bol zakladateľom spoločnosti „G-Wort“ (Zajednica Molitva i Rječ, MiR) a zároveň vedúcim početných seminárov pre duchovnú obnovu vo vlasti i v zahraničí. Od roku 1983 bol kanonikom dómskej kapituly.

V poslednej dobe svojho života viedol vo vlasti i v zahraničí prípravu odborníkov pre duchovnú pomoc a vedúcich evanjelizačných seminárov. Jeho odborné články vychádzajú v mnohých domácich i zahraničných časopisoch, mnohé knihy od neho sú preložené do cudzích jazykov a v nich i vydané.

Od roku 1998 do 2001 bol dekanom katolíckej teologickej fakulty Záhrebskej univerzity a roku 2001 ho zvolili za rektora tejto univerzity. V roku 1994 ho pápež Ján Pavol II. vybral za člena medzinárodnej teologickej komisie, ktorej vtedy predsedal vtedajší prefekt Kongregácie pre náuku viery, Joseph Ratzinger.

• Dielo - knjiga.hr chorvátsky