Teodor Svjatoslav

Teodor Svjatoslav alebo Todor/Teodor Svetoslav/Svetislav/Svetoslavov (po bulharsky: Тодор Светослав alebo Теодор Светослав) bol v rokoch 1300 až 1322 bulharský cár.

Bulharsko v čase Teodora Svjatoslava

Na jar roku 1300 Bulhari navštívili Mongolov v ich tábore. Cár Juraj I., Terterov syn, tam bol ako rukojemník (vazal) mocného chána Nogaja, ktorý už nemal o spustošené Bulharsko záujem. Ten však Juraja v roku 1292 prepustil a vzal si ďalšie vazala – bojara Smilca, verného Mongolom. A tak si Juraj I. musel hľadať miesto inde v Byzantskej ríši.

Medzitým sa v hlavnom meste Bulharska – Veliko Tărnove – pripravoval na svoju vládu cár Todor Svetoslav. Začal naplno realizovať starú myšlienku v bulharskom prísloví: "Predtým ako sa naučíš niekomu rozkazovať, musíš sa naučiť poslúchať a podriaďovať sa iným." Nenávidel Mongolov, ktorí vládli v jeho krajine, no bez toho, aby angažoval v politike ich nemohol nijako vyhnať zo svojej krajiny. Keď bola mongolská armáda v jednej zo svojich bitiek porazená, cár využil situáciu a utiekol z Tărnova. Na to však, aby z trónu zosadil bojara Smilca, potreboval pomoc Nogajovho syna chána Čaku.

Teraz ešte nenastal čas, aby sa Todor Svetoslav korunoval za cára krajiny. Musel sa vysporiadať s chánom Toktuom. Miesto toho spravil cárom Čaku, ktorý však nevládol dlho. Ako cenu za výkupné nový chán Tatárov určil Čakovu hlavu. A tak sa na konci roku 1300 cár Todor Svetoslav konečne dostal na trón. Jeho vláda trvala 21 rokov. Hneď na začiatku vlády s Tatármi podpísal mierovú zmluvu, ktorá mala chrániť severnú hranicu. Postupne sa z krajiny vytrácal vplyv Tatárov.

Potom sa už mohol sústrediť na vnútornú politiku v krajine. Hlavnou úlohou bolo vysporiadať sa v Byzantíncami. Porazil zvyšných bojarov zo Smilcovej rodiny a pritvrdil svoju vládu v južnej oblasti Balkánu. Dokonca jeho ujo – despota Eltimir – sa dobrovoľne vzdal svojmu synovcovi a cár tak získal pevnosť Krun a okolité oblasti boli pripojené k Bulharsku. Eltimira dal zabiť, pretože poza jeho chrbát spolupracoval s Tatármi. Severozápadné územie sa stalo nezávislým a bolo riadené Šišmanom – neskorším bulharským cárom – v spolupráci zo Srbmi.

V lete roku 1304 sa chcel cisár Andronikos II. revanšovať Bulharsku za zosadenie Smilca z trónu. Bojoval s nimi aj jeho brat. Ani oni však neuspeli proti silnej armáde cára Todora Svetoslavova a z bitky v Skafidskej doline (dnes pri Fakijskej rieke) odišli porazení. Bulharsko znova získalo nejaké územia. Bojovalo sa do roku 1307, keď vyčerpaný Andronik II. podpísal mierovú zmluvu, ktorá ho zaväzovala 15 rokov neútočiť na krajinu Teodora Svjatoslava. Dlho očakávaný mier priviedol Bulharsko k ekonomickému rozvoju krajiny. Cár nadviazal a rozšíril kontakty zo Srbmi a nadviazal nové s Benátkami a Janovom. Obchodovanie zažilo nevídaný rozvoj. Obyvateľstva pribúdalo a cár začal bohatnúť.

Todor Svetoslav umrel na starobu v roku 1321 spokojný a šťastný, že zdvihol krajinu z prachu zeme a doviedol ju do takého stavu, v akom ju nechal cár Ivan Asen II. Počas svojej vlády dokázal zvíťaziť nad chaosom, ktorý v krajine vládol a spojiť Bulharsko do jednotného štátu takmer po 50 rokoch.