Tibor Andrašovan

Narodil sa 3. apríla 1917 ako jeden z deviatich detí kováča v Slovenskej Ľupči. V roku 1920 sa rodina presťahovala do Banskej Bystrice a otec zmenil svoje povolanie na mäsiara. Využijúc konjunktúru veľmi zbohatol. V roku 1928 ho postihla hospodárska kríza a prišiel o celý majetok. V zúfalstve spáchal samovraždu. V dôsledku tejto situácie sa Tibor Andrašovan už vo svojom 15. roku života musel sám živiť tým, že popri škole hrával ako klavirista v tanečných školách, kaviarňach a počas prázdnin i v baroch.

Zúčastnil sa Slovenského národného povstania. Po vojne, počas pôsobenia v Bratislave, vystupoval ako hudobník na mnohých schôdzach a manifestáciách komunistickej strany Slovenska.

25. júla 1949 sa oženil vo Varne (Bulharsko). Jeho manželkou sa stala Bulharka Ivanka Dimitrova Stoičkova.

Zomrel v Bratislave 14. júna 2001. Pochovaný je v Bratislave na cintoríne v Slávičom údolí.

V roku 1937 zmaturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1937 – 1941 študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor hudobná veda, kde získal aprobáciu pedagóga pre učiteľské akadémie. Od roku 1940 do 1945 bol súčasne študentom Konzervatória v Bratislave, študoval tam kompozíciu u profesora Eugena Suchoňa, a dirigovanie u Jozef Vincoureka a Kornela Schimpla. V roku 1947 získal absolutórium konzervatória. Počas posledných prázdnin bol na kurze majstrovskej školy v Prahe. V roku 1945 absolvoval kurzy orchestrálneho dirigovania u Pavla Dědečka a zborového dirigovania u Miroslava Doležila v Prahe. Súčasne študoval na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity u profesora Zdenka Nejedlého a Josefa Hutteru

V roku 1937, ihneď po matúre, sa stal učiteľom v Mýte pod Ďumbierom. Popritom študoval hudbu. Po absolvovaní Filozofickej fakulty UK od 1. 9. 1941 nastúpil ako stredoškolský profesor na Učiteľskej akadémii v Modre a od roku 1944 pôsobil ako štátny profesor na Učiteľskej akadémii v Bratislave až do 31. 8. 1946. Počas Slovenského národného povstania pracoval v „Slobodnom slovenskom vysielači v Banskej Bystrici“, až do potlačenia povstania. Po zákaze činnosti vysielača ušiel do hôr. Po skončení druhej svetovej vojny sa usadil v Bratislave, kde bol poverený zoštátniť „Uršulínsky cirkevný učiteľský ústav v Bratislave“. Úlohu splnil.

Od 1. 9. 1946 pôsobil ako korepetítor a kapelník scénickej hudby v Slovenskom národnom divadle, až do 31. 8. 1947. Medzitým, v čase od 1. 10. 1946 až do 31. 12. 1946, vykonával vojenskú službu. Do funkcie dramaturga opery Slovenského národného divadla v Bratislave nastúpil 1. 3. 1951. Túto funkciu vykonával do 31. 8. 1951, a potom opätovne od januára 1952. Počas rokov 1955 – 1957 bol umeleckým riaditeľom Slovenského ľudového umeleckého kolektívu. Potom v rokov 1957 – 1968 pôsobil ako umelec v slobodnom povolaní. Umeleckým riaditeľom Slovenského ľudového umeleckého kolektívu sa stal opäť počas rokov 1968 – 1972 a od 1972 účinkoval znova ako umelec v slobodnom povolaní.

V roku 2007 mu prezident Ivan Gašparovič prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, in memoriam.

Tibor Andrašovan sa pokladá za zakladateľa slovenskej baletnej tvorby. Bol autorom opier, filmovej a scénickej hudby, zborovej a symfonickej hudby, skladieb pre slovenské súbory. Známe sú jeho úpravy ľudových piesní.

Napísal hudbu k filmu Rodná zem, a tiež k filmu 1. máj, ktorý bol venovaný ako dar k IX. Zjazdu Komunistickej strany. Jeho dielom je aj hudba k baletu Pieseň mieru, ktorý bol v repertoári Slovenského národného divadla. V roku 1949 dostal národnú cenu za filmovú kompozíciu Pieseň strojov.

• Hudobné centrum
• Osobnosti.sk - Tibor Andrašovan
• V Bratislave uviedli výstavu k 100. výročiu narodenia skladateľa Tibora Andrašovana Opera Slovakia