Tibetské umenie

Tibetské umenie je významná zložka tibetskej kultúry, umenie regiónu Tibet so strediskom v Lhase, ktorého základom sa stal budhizmus.

V tibetskom umení dominuje cirkevná architektúra.

Prvým a najváženejším budhistickým chrámom v Tibete je lhaský chrám Džonkhang (7. stor.).

Starobylým tibetským kláštorom je Samjä (8. stor.) východne od Lhasy v údolí Brahmaputry.

Ďalšou významnou kultúrnou pamiatkou krajiny ležiacou severne od Lhasy je kláštor Sera (zal. 1419), ktorý patril k najvyznamnejším centrám Žltej sekty a tibetskej ucenosti. Hlavným sídlom tejto sekty sa stal Däpungský kláštor (zal. 1416), snáď najväčší svetový kláštor (ide skôr o kláštorné mesto), do ktorého sa zmestí 10 000 mníchov. Sídlom najvyššieho tibetského duchovného bolo po vystavaní paláca Potala (v 17. stor.) prenesené do Lhasy, kde dalajláma zostal až do doby svojho odchodu (išlo o 14. dalajlámu) do indického exilu v roku 1959.