Thutmose II.

Thutmose II. bol synom Thutmoseho I. a jeho vedľajšej manželky Mutnofret. Pretože nebol úplne z kráľovskej vetvy, oženil sa so svojou polosestrou Hatšepsovet, ktorá pochádzala priamo z kráľovskej vetvy. V porovnaní so svojím otcom Thutmosom I. a synom Thutmosom III. bol nepochybne menej slávnym panovníkom. Svoju relatívnu slabosť vynahrádzal Thutmose II. ukrutnosťou, ktorá prevyšovala bežnú a dosť vysokú normu staroegyptských panovníkov; navyše sa verejne vystatoval. Zanechal nápis na skale, podľa ktorého dal pozabíjať v Núbii všetkých mužov s výnimkou malého syna vzbúreného vládcu, a toho ušetril len preto, aby ho mohol zabiť sám. Nezanechal legitímneho mužského potomka (s kráľovnou Hatšepsovet mal iba dve dcéry, Nefrure a Meritre), ktorý by nastúpil na trón, a tak dal na trón nastúpila jeho manželka Hatšepsovet, musela si však pribrať za spoluvládcu jeho syna od vedľajšej manželky, neskoršieho kráľa Thutmoseho III. Z vyobrazení je najznámejšia kolosálna socha, ktorá sa zachovala pred ôsmym pylónom Amónovho chrámu v Karnaku.

V hlavnom meste Wésete (Tébach) dal Thutmose II. postaviť niekoľko chrámových stavieb, ale ich dokončenia sa väčšinou nedožil. Dodnes z nich stojí pomerne zachovaný ôsmy pylón Amónovho chrámu v Karnaku, dokončený jeho nástupkyňou Hatšepsovet. Ináč sú známe len jeho prístavby v zádušnom chráme v Medínet Habu. Z jeho stavieb mimo hlavného mesta sa zachovali pozostatky Horovho chrámu pri Wádí Halfe v Núbii, ktorý dala dokončiť taktiež Hatšepsovet.

Jeho hrobku v Údolí kráľov sa nepodarilo bezpečne identifikovať; považuje sa za ňu hrobka č. 42, neďaleko hrobky jeho syna Thutmoseho III. Našla sa však jeho múmia a to v tej istej hromadnej hrobke ako aj Thutmoseho I. a III. Dnes je aj s rakvou v Egyptskom múzeu v Káhire.

• SPŠH Košice Zdroj, z ktorého (pôvodne) čiastočne čerpal tento článok