Tomáš Becket

Pôvodne bol blízkym priateľom kráľa, ale potom, čo sa stal na jeho príhovor arcibiskupom z Canterbury, sa ich cesty rozišli. Stretli sa v spore o práva cirkvi, čo nakoniec viedlo k tomu, že arcibiskup musel utiecť v roku 1164 z Anglicka. Miestom jeho exilu sa stalo cisterciánske opátstvo Pontigny vo Francúzsku.

V roku 1170 sa vrátil do Anglicka na prísľub odpustenia a s bezpečnostnými zárukami od kráľa, ale krátko potom bol kráľovými rytiermi družiníkmi zavraždený vo svojej katedrále. Vražda sa stala v severnom transepte canterburskej katedrály 29. decembra 1170. Nie je isté, či sa tak stalo na priamy rozkaz kráľa, alebo či si kráľovi rytieri len iniciatívne vyložili jeden z kráľových výbuchov hnevu (kráľ mal na verejnosti povedať: Nenájde sa snáď nikto, čo by ma zbavil toho otravného kňaza? O tom, či povedal skutočne toto, sa vedú spory, je však pravdepodobné, že povedal minimálne niečo podobné – jeho výbuchy hnevu a nevyberavé reči, ktoré pri nich mal, boli povestné). Vražda Tomáša Becketa a fakt, že Henrich II. nepotrestal jeho vrahov, viedli ku konfliktu s pápežom a boli jednou z príčin (resp. zámienok) následného povstania mnohých Henrichových vazalov, vrátane jeho vlastných synov.

Sv. Tomáš bol patrónom Rádu rytierov sv. Tomáša Canterburského v Akre.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tomáš Becket

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tomáš Becket na českej Wikipédii.