The Transition of Juan Romero

Príbeh sa odohráva v Nortonovej bani na zlato v Kaktusových horách a je popisom udalosti, ktorá sa tam stala v noci z 18. na 19. októbra 1894. Rozprávač tam pracoval ako robotník, rovnako ako hlavný hrdina, nevzdelaný Mexičan Juan Romero. Romero mal atypický vzhľad podobný pôvodným obyvateľom, Aztékom. Bol sirota, ako malé dieťa ho našli v primitívnej horskej chatrči dediny, ktorú vyhubila neznáma epidémia; vychoval ho mexický zlodej dobytka. Romero nadviazal s rozprávačom podivný vzťah pána a sluhu; rozprávač totiž nosil starobylý hindský prsteň (ktorého pôvod odmietol prezradiť), ktorý ho fascinoval.

Jedného dňa, po odstrele v najhlbších častiach bane, došlo k objavu rozsiahlych podzemných priestorov; priepasti, ktorej hĺbku neboli schopní miestni ani zmerať. Vystrašení baníci odmietli nastúpiť do práce, dokiaľ nebude preskúmaná. O druhej ráno prebudil rozprávača vzrušený a vydesený Romero, ktorý ho upozornil na rytmické dunenie vychádzajúce z hlbín zeme. Ten rytmus ich oboch neodolateľne lákal do bane a hlbín pod ňou. Cestu im osvetľoval záhadný hindský prsteň. Keď sa v dunení objavil nový zvuk, Romero sa náhle rozbehol sám do hlbín, drmoliac čosi v neznámom jazyku, v ktorom sa často opakovalo slovo „Huitzilopochtli“ a skočil do priepasti, ktorú deň predtým otvoril odstrel. Keď sa rozprávač nahol do hlbín, ktoré osvetľovala ohnivá žiara, uvidel tam čosi nepredstaviteľného, na čo jeho myseľ reagovala okamžitým bezvedomím.
Keď sa rozprávač prebral, ležal v ubikácii pre robotníkov a vedľa neho mŕtve telo Juana Romera. Miestny lekár sa podivoval nad smrťou, ktorá ho zasiahla v spánku. Ani jeden z nich podľa slov spolubývajúcich v noci ubytovňu neopustil. Búrka, ktorá v noci zúrila, spôsobila obrovské závaly a uzavrela bezodnú priepasť. Keď sa neskôr pokúšali v tej oblasti vŕtať, narazili len na kompaktnú skalu. A ešte jedna podivná vec: rozprávačovi z prsta zmizol jeho starodávny hindský prsteň...