The Tomb

Poviedka je príbehom čudáckeho vizionára Jervasa Dudleyho, v danom čase pacienta ústavu pre duševne chorých, ktorý je zároveň jej rozprávačom. Už ako dieťa bol považovaný za zvláštneho: bol samotársky a čas trávil štúdiom obskúrnych starých kníh a prechádzkami po okolí rodného sídla.
Ako desaťročný narazil na svojich potulkách na zabudnutú žulovú hrobku starobylého a vznešeného rodu Hydeov. Hrobka bola zabudovaná do svahu kopca, na ktorom v minulosti stálo ich sídlo, a ktoré pred mnohými rokmi pri búrke do tla vyhorelo. Vstup do hrobky bol uzavretý čiastočne pootvorenou kamennou bránou, opásanou hrdzavými reťazami s visiacimi zámkami. Jervasa hrobka od začiatku fascinovala a opakovane sa pokúšal do nej dostať. Jeho snaha však bola márna. Šepkané povesti o bezbožných obradoch a radovánkach jej majiteľov len viac a viac vzbudzovali jeho zvedavosť.
Zhruba rok po náleze hrobky sa dostáva do Jervasových rúk kniha Životopisy od Plutarcha. V nej si prečíta životný príbeh Thésea, ktorého znamenie osudu je ukryté pod veľkým kameňom, a ku ktorému sa Théseus môže dostať, až keď bude dosť silný, aby ho nadvihol. Jervas v tom videl analógiu so svojou situáciou a rozhodol sa počkať, kým mu osud dovolí do hrobky vstúpiť. Neskôr zisťuje, že je z matkinej strany s rodom Hydeov vo vzdialenom príbuzenskom zväzku.

O niekoľko rokov neskôr, pravdepodobne v období dosiahnutia plnoletosti, Jervas pred dverami do hrobky zaspí a pri prebúdzaní sa mu zazdá, že z nej počuje hlasy a vidí náhle zhasnuté svetlo sviečky. Vráti sa domov a tam v práchnivejúcej truhlici v podkroví nachádza kľúč do hrobky. Ešte v ten deň vstupuje do hrobky, ktorá je mu podivne známa; nachádza v nej rakvu so svojim menom a v náhlom popude sa do nej uloží.

Začne v truhle spávať každú noc, pričom sa začína jeho osobnosť podivuhodne meniť: jeho reč nadobudla archaický charakter, z pôvodne samotárskeho a utiahnutého mládenca sa stáva sveták a objaví sa uňho panický strach z búrky. Jervasovi rodičia, znepokojení týmito zmenami, dali syna sledovať. Jervas neskôr s úžasom zisťuje, že jeho vstupy a výstupy z hrobky sú akýmsi tajomným spôsobom skryté pred očami sliedičov, ktorí ho vidia len sedieť pred kryptou a zízať na zamknuté dvere.

Jedného dňa sa Jervas vyberie k hrobke v deň, ktorý hrozí búrkou, a to i napriek akémusi vnútornému varovaniu. Keď podvečer dorazí k zrúcaninám sídla Hydeov, náhle ho vidí v jeho pôvodnej, nedotknutej kráse. Práve sa v ňom koná veľká zábava, do ktorej sa Jervas okamžite zapojí.
Náhle do sídla udrie blesk a vypukne obrovský požiar. Jervasa opanuje paralyzujúci strach, že v dome zhorí na popol a nikdy nebude môcť spočinúť v hrobke Hydeov.
Keď sa preberie z tranzu, zistí, že ho pevne držia dvaja muži, s ktorými je i jeho otec. V zrúcaninách sa zároveň objaví malá starobylá truhlička, ktorú odkryl úder blesku. V nej sa okrem dokumentov našla i porcelánová podobizeň muža s iniciálami JH, ktorá sa nápadne podobá na Jervasa.

Následné Jervasove rozprávanie o návštevách v krypte ho dostalo do ústavu pre duševne chorých. Všetci očití svedkovia totiž tvrdili, že do hrobky nikdy nevstúpil, že noci trávil pre jej vchodom a že na zámky nikto viac ako 50 rokov nesiahol.
Jediný, kto mu ešte veril, bol jeho prostoduchý sluha Hiram. Ten na Jervasovu žiadosť nakoniec prestrihol reťaze a vstúpil do hrobky. Tam skutočne našiel truhlu so zašlou platničkou, na ktorej bolo vyryté meno Jervas.

Poviedka končí Jervasovým tvrdením, že mu bolo sľúbené, že v Hrobke po smrti spočinie.