The Music of Erich Zann

Poviedka je písaná v prvej osobe. Protagonistom je bezmenný študent metafyziky, dotlačený zlou finančnou situáciou k ubytovaniu v skoro ľudoprázdnom dome, na ulici Rue ďAusei. Tých pár obyvateľov sú prevažne starci. Jedného večera začuje s podkrovného bytu Hudbu ktorá ho spočiatku vydesí, ale nakoniec si ho ako spev sirén získa a začne ho priam priťahovať. Vyhľadá preto muzikanta ktorý tak zručne nôti na violu, volá sa Erich Zann. Pôvodom nemec, povahou introvert a k tomu neprispieva ani jeho nemota, ktorá ho od ľudí ešte viac izoluje. Zann na protagonistu pôsobí ako čudák, avšak jeho priateľskosť ho obmäkčí a on zvolí k tomu aby ho bol prítomný v jeho byte pri ďalšom nácviku hry. Zann je skutočne nadaný hudobník, ale nezahrá tú osudovú skladbu, ktorá protagonistovi tak učarovala. Žiada ho aby mu ju zahral, dokonca ju skúša hvizdom napodobniť avšak Zann ho zarazí a zo strachom hladí na zastreté okno, to okno ktoré je podľa domovníka jediné z výhľadom na strechy budov. Pri pokuse ho otvoriť, bol Zannom rázne zastavený. Práve vtedy si všimol že na okno muzikant hladí, akoby s tade mala prísť nejaká hrozba. Po menšom dohovore, Zann zistí že jeho hra je počuť do spodného bytu a ponúkne sa že prispeje na nájom bytu v spodnejších poschodiach. Čas plynie, Zann je čím ďalej tým viac odťažitý. Až sa jedného večera za ním protagonista vypraví, nájde ho v zlom stave a dokonca to vyzerá že Zann je rád že sa ukázal. Pozve ho dnu a opäť zanôti svoju Hudbu. Je to tá osudová skladba, ktorá to celé začala. Protagonista vidí že v okne je miesto panoramatického pohľadu na mesto akýsi výr, ktorý vtiahne papiere s textom v ktorom sa Zann snažil všetko vysvetliť. Dá sa na útek chce aby šiel muzikant s ním avšak je mŕtvy. Utečie preč z domu aj ulice, kým mŕtve telo muzikanta stále nôti na viole. Napriek snahe už nikdy nenájde cestu do domu a dokonca nedokáže nájsť ani ulicu na ktorej ležal.