The Carpenters

Súrodenci Carpenterovci sa narodili v New Havene (štát Connecticut). Ich rodičia sa volali Harold a Agnes.[5] Richard sa narodil 15. októbra 1946, Karen 2. marca 1950.[6] Richard bol domased, ktorý rád počúval hudbu a skúšal hrať na klavíri[7]. Karen tiež rada počúvala hudbu, no bola viac spoločenská, rada športovala, hrala sofbal so susedovými deťmi.[7]

V júni roku 1963 sa Carpenterovci presťahovali do mesta Downey na predmestí Los Angeles.[8] Na jeseň roku 1964 začal Richard na Long Beach navštevovať univerzitu, kde sa stretol so spoluautorom piesní, Johnom Bettisom, s Wesley Jacobsom, ktorý hrával v jeho triu na basu a tubu a Frankom Poolerom, s ktorým v roku 1966 nahral vianočnú klasiku „Merry Christmas Darling“. V tú istú jeseň začala Karen chodiť na strednú školu v Downey, kde sa zistilo, že má talent na hru na bicie nástroje.[8] Inšpiroval ju k tomu priateľ a kolega zo školskej kapely, Frankie Chavez, ktorý ju učil hrať a požičiaval jej biciu súpravu. Koncom toho istého roka, keď rodičia kúpili Karen vlastné bicie, vedela, podľa Richardovho vyjadrenia v životopisnom dokumente Close to You: Remembering the Carpenters, na nich „hrať na profesionálnej úrovni“.[9]

V priebehu roka 1965, Karen už rok hrala na bicie, Richard sa zdokonaľoval v hre na klavír a v jeho závere spolu s kamarátom, basgitaristom Wesom Jacobsom založili džezové trio. V polovici roka 1966 sa Richard Carpenter Trio v Hollywood Bowl zúčastnilo súťaže Battle of the Bands. Hrali inštrumentálnu verziu skladby „The Girl from Ipanema“ a vlastnú pieseň „Iced Tea“. Potom ako túto súťaž dňa 24. júna 1966 vyhrali, podpísalo s nimi zmluvu vydavateľstvo RCA Records.[8] Nahrali pre nich demo s coververziami piesní „Every Little Thing“ (The Beatles) a „Strangers in the Night“ (Frank Sinatra). Komisia vydavateľstva RCA si tieto nahrávky vypočula a rozhodla, že ich produkovať nebude. Nakonie bolo The Richard Carpenter Trio z portfólia vydavateľstva vyradené. Tieto nahrávky boli o 25 rokov pridané na box set Carpenters s názvom From The Top.

Neskôr v roku 1966 sa Karen počas nočného skúšania v garážovom štúdiu v Los Angeles s basgitaristom Joe Osbornom spojila s budúcim textárom Johnom Bettisom na demo session, kde Richard dostal nápad, že by bolo dobré mať ešte v kapele sólového trubkára.[9] Potom ako Karen zaspievala pre Osborna, poznamenal, že trúbka je pri tom ako toto „buclaté dievčatko spieva“ úplne nepotrebná."[10] Osborn vtedy prizval Karen aby pre jeho vznikajúcu hudobnú značku Magic Lamp Records nahrala singel, ktorý nakoniec obsahoval dve Richardove skladby: „Looking for Love“ a „I'll Be Yours“. Zo singla sa hit nestal a Magic Lamp Records tiež čoskoro zanikli. Napriek tomu Osborn vzal Karen a Richarda do štúdia, kde spolu nahrali demonahrávky.[11]

V roku 1967 sa Richard a Karen spojili ešte so štyrmi ďalšími študentmi hudby aby spolu dali dokopy hudobnú skupinu, ktorú nazvali „Spectrum“.[9] Často s týmto zoskupením hrávali v nočnom klube Whisky a Go Go.[11] Jeden z bývalých členov tejto kapely, John Bettis, spolupracoval s Carpenterovcami až do Kareninej smrti v roku 1983. Bol spoluautorom mnohých Richardových skladieb. V roku 1968 sa Spektrum rozpadli a Wes Jacobs zo skupiny The Richard Carpenter Trio odišiel účinkovať do Detroitského symfonického orchestra.[12] V polovici toho istého roka Richard a Karen dostali ponuku účinkovať v televíznom programe Your All American College Show. Dňa 22. júna 1968 sa táto dvojica prvýkrát ukázala v televízii.[4]

V tom čase sa súrodenci profesionálne pracovali, zdokonaľovali sa a zároveň v Osbornovej garáži nahrávali ďalšie svoje demonahrávky. Jedna z nich sa dostala k hudobníkovi, spevákovi a jednému zo spoluzakladateľov hudobného vydavateľstva A&M Records, Herbovi Alpertovi. Alperta príjemne zaskočil Karenin spev a so súrodencami podpísal v mene spoločnosti vydavateľský kontrakt.[10] Zmluva bola podpísaná 22. apríla 1969. Zoskupenie si dalo názov „Carpenters“. Nakoľko bol Karen na základe americkej legislatívy neplnoletá, mala vtedy 19 rokov, museli za ňu zmluvu podpísať jej rodičia.[8]

V prvom roku od uzavretia zmluvy Carpenterovci vydali prvý album, ktorý bol nazvaný podľa skladby „Ticket To Ride“, ktorá bola baladickou verziou hitu od kapely Beatles. Oficiálne sa prezentovali ako duo. Ich osobitný prejav bol ovplyvnený Kareninym zaujímavý spevom, harmóniou, publikum ich tvobu a prezentáciu vnímalo pozitívne, čo im prinieslo viacero významných hitov, ako boli napríklad: „We've Only Just Begun“, „For All We Know“, „Rainy Days And Mondays“, „Superstar“, „It's Going To Take Some Time“, „Hurting Each Other“, „Goodbye To Love“, „Sing“, „Yesterdays Once More“, „Top Of The World“, „Please Mr. Postman“, či „Only Yesterday“.

Ich album The Singles 1969-1973 sa stala bestsellerom. Súrodenci získali trikrát cenu Grammy, v televízii vlastný program Make Your Own Kind Of Music. Ich nahrávku „Superstar“ môžem počuť v soundtracku k filmu Juno. skladba „Close To You“ je hraná v snímke So Close.

Umeleckým vedúcim dua súrodencov Carpenterovcov bol Richard.[13] Bol skúseným hráčom hráčom na klávesové nástroje a nadaným skladateľom a hudobným aranžérom. Potvrdil to aj hudobný kritik, Daniel Levitin, ktorý ho označil za „jedného z najnadanejších aranžérov, aký sa objavil v populárnej hudbe“.[14] V časoch, kedy v súdobej (contemporary) populárnej hudbe dominoval tvrdý rock, ich jemná harmónia sa vymykala z predstáv o aktuálnom trende.[15] Zvukové ladenie The Carpenters malo bohatšiu melodiku a v ich duchu vtedy smerovali formácie The Beach Boys a The Mamas & the Papas.[16] Hudba The Carpenters bola inštrumentálne bohatšia, mnohé ich aranžmány boli v klasickom štýle, využívali sláčiky, občas aj dychové sekcie. Richardove nahrávky s karen boli silne ovplyvnené hudobnými procesmi, ktorých priekopníkom bol Les Paul, ktorého viacstopý plejbek hlasu partnerky Mary Fordovej umožňoval tomu istému intreprétovi v nahrať sólový spev, ako aj veľmi harmonické vokály.[15] Tento systém viacstopý systém nahrávania využíval aj Richard pri aranžovaní hudobnej produkcie. Duo ním dokázalo nahrávať harmonické sekcie viac, ako len dvoch hlasov, no dominancia, prvý hlas, patrila vždy Karen. Karen nedisponovala silným hlasom, no mala vo svojom prejave veľa citu a absolútny sluch.[16] Karenin kontraalt bol príjemný, výrazný a presahoval tri oktávy. Napriek rozsahu, Richard pre svoje kompozície využíval jej hlas v spodnom rozsahu.[17] Veľa skladieb The Carpenters je komponovaná v durový stupniciach: D-dure („You“, „There's a Kind of Hush“) E-dure („Only Yesterday“, „Hurting Each Other“, „Yesterday Once More“), F-dure („I'll Never Fall in Love Again“) a G-dure („And When He Smiles“, „Reason to Believe“, „For All We Know“, „You'll Love Me“).[18]

Richard mal v obľube hrať na Elektrický klavír Wurlitzer, ktorý opisoval ako „príjemný“. Hral aj na koncertný klavír, Hammond organ, syntetizátor, či čembalo. V nahrávacom štúdiu často na viacstopovom magnetofóne obohacoval zvuk vrstvením viacerých klávesových nástrojov. Karen bola skúsenou hráčkou na bicie nástroje. Hrou na bicie nástroje začínala aj počas prvých vystúpení, ktoré s bratom absolvovala. Aj potom, ako zistili, že dokáže spievať, aj tak na vystúpeniach stále spievala a hrala na bicie. Bola dlho známa ako spievajúci bubeník. Na bicie hrala na všetkých skladbách The Carpenters do roku 1974.[19] Čoskoro sa spev stal pre ňu dominantným. Na koncertoch bolo pre publikum, či pre manažment kapely problematickým to, že vzhľadom na jej útlu postavu ju nebolo vidno len ju bolo počuť. Viditeľná bola iba v prípadoch, kedy v stoji spievala balady, no k bicím sa stále počas iných skladieb vracala. Po rokoch, ako stúpali požiadavky aby spievala, sadala si za bicie nástroje stále menej. Potom ako skupine vyšiel v roku 1976 album A Kind of Hush, Karen hranie na bicích úplne zanechala.[20]

Napriek tomu, že Carpenterovci štartovali svoju kariéru v roku 1969 dosť vlažnou prezentáciou prvého albumu Offering, pokúšali sa na seba upozorniť ako predskupina koncertov Burta Bacharacha.[21] Podľa jedného Kareninho vyjadrenia ich Burt o to aby vystúpili pred jeho koncertom požiadal na jednom večierku, ktorý sa konal po premiére filmu Hello, Dolly!.[22] Zároveň chcel, aby podľa vlastného výberu na koncerte zahrali zmes jeho piesní. Podľa vyjadrenia Richarda vybrali z Burtovho repertoáru osem skladieb, ktoré spojili do trinástminútovej skladby. Túto neskôr skrátili na päť minút a v tejto verzii nahrali na ich eponymný album.[22]

V ďalších rokoch sa ich verejná prezentácia úctyhodne rozbehla. Absolvovali značné množstvo koncertov a televíznych programov. Z tých televíznych sú to napríklad: The Ed Sullivan Show,[23] The Tonight Show Starring Johnny Carson,[24] The Carol Burnett Show z rokov 1971 a 1972, The Mike Douglas Show v roku 1971,[25] a The Johnny Cash Show, tiež v roku 1971, v ktorej hrali hity „For All We Know“ a „Rainy Days and Mondays“.[26] Carpenterovci mali v televízii BBC svoj vlastný naživo vysielaný špeciál. Boli vybraní pre americkou televíziou NBC vysielaný program Make Your Own Kind of Music.

V máji roku 1973 Carpenterovci prijali pozvanie na vystúpenie pre prezidenta Richarda Nixona v Bielom dome a na návštevu západonemeckého kancelára Willyho Brandta.[9]

Najviac verejných vystúpení absolvovali Carpenterovci v rokoch 1971-75:

Osobné a zdravotné problémy súrodencov na konci sedemdesiatych rokov ovplyvnili ich ďalšiu kariéru. Richard bojoval s drogovou závislosťou a Karen s anorexiou. Ich kariéra skončila smrťou Karen v roku 1983. Umrela na zástavu srdca, ktorá bola následnou komplikáciou mentálnej anorexie.[27] Jej život bol inšpiráciou pre scenár filmu The Karen Carpenter Story.[28]

The Carpenters vydali spolu tridsať singlov. Desať z nich bolo od RIAA certifitkovaných ako zlatých, [29] 22 sa dostalo do Top-10. V rokoch 1969-1983 zoskupenie vydalo desať albumov. Päť z nich má v rebríčku Billboard Hot 100 po dva, alebo aj viacej Top-20 hitov: Close to You, Carpenters, A Song for You, Now & Then a Horizon

• 1969 - Ticket to Ride
• 1970 - Close to You
• 1971 - Carpenters
• 1972 - A Song for You
• 1973 - Now & Then
• 1975 - Horizon
• 1976 - A Kind of Hush
• 1977 - Passage
• 1978 - Christmas Portrait
• 1981 - Made in America

vydané po Kareninej smrti

• 1983 - Voice of the Heart (obsahuje dve posledné Karenine piesne)
• 1984 - An Old-Fashioned Christmas
• 1989 - Lovelines (obsahuje štyri Karenine piesne z jej sólového albumu)
• 2001 - As Time Goes By

V 70. rokoch 20. storočia boli Richard a Karen viackrát nominovaní na cenu Grammy. Richard mal nomináciu aj za jeho inštrumentálnu nahrávku „Flat Baroque“.[30] Cenu Carpenterovci získali trikrát a dve ich skladby boli uvedené do Grammy Hall of Fame.[31]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému The Carpenters

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku The Carpenters na anglickej Wikipédii.
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku The Carpenters na českej Wikipédii.