Tenochtitlan

• v jazyku nahuatl:
  • Tenochtitlan [vyslov: tenočtitlan, prízvuk je na i] (Nesprávne varianty sú: Tenōchtitlān, Tenochtitlān [vyslov: tenóčtitlán, tenočtitlán]. Údajné dlhé o (ō) vychádza z moderného dohadu, že názov mesta pôvodne možno vznikol zo slova tenōchtic, v ktorom je dlhé o; názov tohto mesta je však pôvodne doložený s krátkym o. Údajné dlhé a (ā) zas vychádza zo zámeny dvoch aztéckych prípon -tlan a -tlān, v názve tohto mesta je len obyčajné a. ) [1][2], alebo
  • Mēxihco-Tenochtitlan (iné, menej časté prepisy: Mēxico-Tenochtitlan, Mexico-Tenochtitlan) [historická výslovnosť: méši’ko-tenočtitlan; moderná výslovnosť aj: méšihko-tenočtitlan, prízvuk je v oboch slovách na i] [3][4]
• v španielčine:
  • Tenochtitlán [vyslov: tenočtitlan; prízvuk je na a] alebo Tenochtitlan [vyslov: tenočtitlan, prízvuk je na i] (prvý tvar je pošpanielčený, druhý sa viac pridŕža nahuatlského originálu) [5][6][7][8], alebo
  • México-Tenochtitlán/México-Tenochtitlan/Méjico-Tenochtitlán/Méjico-Tenochtitlan [vyslov vo všetkých prípadoch: mechiko-tenočtitlan; prízvuk je v prvom slove na e, v druhom slove je na a ak sa píše -tlán, inak je na i] [9][10][8][11]

Po zániku toltéckeho hlavného centra Tollan (severne od Texcoca) v roku 1168 veľa rôznych chichimeckých kmeňov prichádzalo a postupne sa usadzovalo okolo brehov jazera Texcoco. Posledným chichimeckým kmeňom, ktorý sem prišiel, boli Aztékovia. Podľa tradície Aztékovia putovali zo severu nasledujúc starobylú legendu ktorá predpovedala, že nájdu miesto pre ich nové mesto tam, kde uvidia orla sediaceho na vrchole kaktusu a požierajúceho hada. Skutočnosť je taká, že najprv sa usadili na kopci Chapultepec pri jazere, odkiaľ bojovali proti rôznym mestám okolo jazera (napríklad mestá Texcoco a Culhuacan). Raz, keď utekali pred vládcom Culhuacanu, usadili sa na poslednom voľnom mieste tohto lukratívneho územia – na močaristom ostrove pri západnom brehu jazera.

Južní Aztékovia (Mexikovia, Tenochkovia) pod vedením Tenoka založili v roku 1325 (alebo 1310) Tenochtitlan na tomto močaristom ostrove. Nepriaznivý terén ostrova ich neodradil. Pomocou odvodňovacieho systému „chinampa“, ktorý vynašli, získavali postupne malé políčka, na ktorých pestovali všetky potrebné plodiny. Keď bolo odvodnené dostatočne veľké územie, začali budovať mesto.

Severní Aztékovia založili v roku 1345 Tlatelolco na miniostrove severne od Tenochtitlanu. Neskorším dobytím Tlatelolca boli obe mestá zlúčené.

Prosperujúca kultúra sa rozvíjala a Aztécka ríša začala dominovať nad inými kmeňmi na celom území Mexika. Malý prírodný ostrov bol nepretržite zväčšovaný ako umelý ostrov, až sa Tenochtitlan stal najväčším a najmocnejším mestom v Mezoamerike. V čase vrcholu svojej moci mal rozlohu 13 km² a 140 000 obyvateľov. Mesto bolo spojené s pevninou sústavou ciest vedúcich po hrádzach a mostoch. Zároveň bolo prepletené kanálmi, a tak všetky časti mesta boli dosiahnuteľné buď pešo alebo na kanoe. Postupne však chinampy a dediny na nich v okolí ostrova dosiahli až breh jazera, takže Tenochtitlan, dediny chinampa a mestá na brehu (Tlacopán, Acapotzalco, Tenayuca) vytvorili vlastne jedno obrovské mesto, ktoré v roku 1519 (príchodom Španielov) malo 400 000 obyvateľov (o niečo menej ako dnes Bratislava). Bola to najväčšia koncentrácia obyvateľstva v dejinách Mezoameriky a zároveň jedno z najväčších miest celého vtedajšieho sveta spolu s Parížom a Konštantínopolom (Carihradom). Niektorí zo španielskych dobyvateľov boli aj v Konštantínopole a v Benátkach a tvrdili, že Tenochtitlan bolo najväčšie a najkrajšie mesto, aké kedy videli.

Obliehanie Tenochtitlanu

Podľa údajov Španielov bolo na trhu v štvrti Tlatelolco (to je ten bývalý ostrov) v deň trhov 60 000 (!) kupujúcich a predávajúcich, palác vládcu Moctezuma II. mal 300 (!) miestností združených okolo 3 dvorov, vrátane knižníc, skladov, dielní pre kráľovských remeselníkov, veľkých sál pre súdy a iné rady a kancelárií pre „armádu“ účtovníkov. Ďalej existovala kráľovská zoologická záhrada.

Samotné mesto obsahovalo doslova stovky chrámov a súvisiacich náboženských stavieb. Významné boli dva hlavné náboženské komplexy – tenochtitlanský a tlatelolcký. Tenochtitlanský pozostával z troch veľkých pyramídových chrámov. Ďalej boli vybudované obchodné cesty, ktorými privážali tovar z takých ďalekých miest ako je Mexický záliv, pobrežie Tichého oceánu, ba dokonca možno až z ríše Inkov. Španielsky dobyvateľ Hernando Cortés prišiel do Tenochtitlanu 8. novembra 1519. Aztécky vládca Moctezuma II. pokladal Cortésa za boha Quetzalcoatla a vítal ho s veľkou pompou. Cortés a jeho ľudia nakoniec dobyli mesto 13. augusta 1521 po boji, ktorý trval mesiace, a počas ktorého bola väčšina mesta zničená. Zvyšok mesta bol zničený, rozobraný alebo zasypaný, keď na ňom bolo budované mesto Mexiko.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tenochtitlan