Tena (Ekvádor)

Tena je mesto „el Oriente“ (na východe, v Amazonskej časti) Ekvádoru, a bolo založené ako predsunutá hliadka misionárov a stále má katolícku misiu. Leží juhovýchodne od Quito, a je obchodným a správnym strediskom provincie Napo. Počet obyvateľov je okolo 26 000 (2007) a zvýšil sa za posledných desať rokov dvojnásobne, za tých istých desať rokov rozloha lesov provincie klesla na polovicu.

Tena leží na úpätí Ánd vo výške 500 m n. m., a často ho preto považujú za vstupnú bránu do Ekvádorskej časti Amazónskeho dažďového pralesa. Mesto leží na sútoku riek Tena a Pano čím vytvoria rieku Misahualli. Populárny most pre peších, „el puente pietonal“, premosťuje rieky v centrálnej časti mesta. Rieka Misahualli ďalej po prúde je zase prítokom rieky Napo, a Napo zase je deviatym najväčším prítokom rieky Amazonky.

Mesto má veľkú regionálnu nemocnicu, obchody a služby pre turistov, vrátane cestovných agentúr pre výlety do pralesa ako aj agentúr, ktoré berú platiacich zákazníkov na plavby plťami na „spenenej vode“ triedy 3 až 5 na tiesňavách na okolitých riekach. Jednou z miestnych turistických atrakcií v meste je malý park s divou zverou nazývaný „Parque Amazonico“, ktorý sa nachádza na polostrove vytvorenom na mieste kde sa zlievajú rieky Pano a Tena.

Tena a jej okolité obce s domorodým obyvateľstvom sú taktiež základňami množstva dobrovoľníkov pracujúcich na zalesňovacích projektoch s obecnou podporou rozvoja napojených na také oblasti ako je boj s biopirátsvom, ekoturizmus a budovaním kapacít. Ekvádor má jednu z najlepšie politicky organizovaných domorodých populácií v Latinskej Amerike a Tena je sídlom dvoch konfederácií Fonakin (Federacion de Organisaciones de la Nacionalidaded Kichwa de Napo) a Ashin (Association de Shamanes Indigenas de Napo); jedno z najväčších povstaní domorodého obyvateľstva v roku 2001 v Ekvádore prebiehalo v Tena. Vstup do mesta zo smeru blízkeho mestečka Archidona (na ceste do Quito) je zdobený sochou domorodého hrdinu Jumandy, ktorý hrdinsky viedol domorodé povstanie proti násilnej španielskej kolonizácii v roku 1578, za čo bol nakoniec verejne popravený typickým ponižujúcim spôsobom kresťanských dobyvateľov, popísaným antropológom Michael Uzendoski.

V porovnaní s Puyo, hlavným mestom susednej provincie Pastaza, ktoré je aj väčšie aj rýchlejšie rastie, má Tena bujarý nočný život s barmi známymi pre cudzincov. Piatkové a sobotnajšie noci sa hordy dobrovoľníkov, sprievodcov (tak domorodých ako aj zahraničných) a miestna mládež stretávajú v Araña Bar na západnom behu riek, blízko „puente pietonal“ a neskôr v el Yagé Bar na východnom brehu riek. Tena takisto kypí celým radom „disco“ hrajúcich hlasný reggaeton a širokou škálou „comidas tipicas“, pripravujúcich a podávajúcich stravu tradičnými spôsobmi Napo Runa.

Ekvádor napriek svoje relatívne malej rozlohe, má deviatu najväčšiu bio-diversitu na svete, ale je stále viac a viac ohrozovaná procesmi ťažby prírodných zdrojov a ľudským osídľovaním[1].

„Dopad ťažby ropy vo východnom Ekvádore je notorickým prejavom dlhotrvajúceho právneho sporu o 6 mld USD podaného 30 000 obyvateľov Amazonského pralesa proti Texaco, svojho času jednej z najväčších svetových energetických spoločností (v súčasnosti ide o súčasť Chevron). Za 25 rokov čo Texaco podnikalo na východe západnej Amazónie, ropná spoločnosť nechala vytiecť 17 miliónov galónov ropy do systému miestnych riek (pre porovnanie Exxon Valdez vypustil iba 11 miliónov galónov na Aljaške v roku 1989), nahromadili viac než 20 mld galónov toxických vrtných odpadov a vyrúbali les pozdĺž ciest, ťažobných miest a výrobných miest. Od polovice rokov 1990, zem kedysi využívaná na poľnohospodárstvo leží ladom a zostali stovky skládok odpadov. V auguste 1992, výron na ropovode spôsobil výtok 275 tis. galónov (1,04 milióna litrov) čo zafarbilo Rio Napo na čierno na niekoľko dní a prinútilo po prúde ležiace Peru a Brazíliu vyhlásiť stav národného ohrozenia v dotknutých oblastiach.“

Zmes mimoriadnej krásy, množstvo odľahlých riek, živé tradičné domorodé kultúry a veľmi vysoká koncentrácia biodiverzity, ako aj nebezpečenstvá a výzvy čeliť týmto charakteristikám, priťahujú množstvá dobrovoľníkov, biológov, zoológov, antropológov, spoločenských vedcov, filozofov, ochrancov životného prostredia, spisovateľov a dobrodružných turistov.