Tance na ľade

Povinný tanec má určenú formu a najviac sa podobá klasickému tancu v sále. V dnešnej dobe sa na súťažiach predvádza len jeden povinný tanec, do roku 2002 to bole ešte dva povinné tance. Každý povinný tanec sa korčuľuje na špecifickú hudbu a tempo. Každý tanečný pár predvádza ten istý program. Pre povinný tanec je najdôležitejší súlad oboch krasokorčuliarov a ich technické schopnosti. Pre divákov sú povinné tance najmenej zaujímavé, pretože sa korčuľuje po tej istej dráhe a predvádzajú sa rovnaké prvky. Avšak práve v povinných tancoch môžeme najlepšie zhodnotiť kvality tanečného páru. Medzi povinné tance patrí polka, rhumba, valčík, samba, tango, blues, foxtrot.

Originálny tanec je druhou časťou v súťažiach tanečných párov. Medzinárodná korčuliarska únia určuje rytmus alebo viacero spoločných rytmov pre originálny tanec pre danú sezónu. Tanečníci si môžu vybrať hudbu, ale musia dodržať daný typ tanca. Tiež choreografické stvárnenie tanca je odlišné. Originálny tanec môžeme prirovnať ku krátkemu programu v kategórii mužov, žien a športových dvojíc. Dĺžka originálneho tanca je kratšia ako dĺžka voľného tanca, zvyčajne sa pohybuje okolo troch minút. Originálny tanec musí obsahovať prvky určené Medzinárodnou korčuliarskou úniou, medzi ktoré patrí sada otočiek – twizzlov, spoločná pirueta, nesená zdvíhaná figúra, kroková pasáž. Tanečníci musia dodržiavať tanečné držanie.

Voľný tanec patrí medzi najzaujímavejšie programy v krasokorčuľovaní. Tanečný pár si môže vybrať vlastnú hudbu a teda tému voľného programu. Kreativite sa medze nekladú. Od roku 1998 tanečníci zahŕňajú do svojich programov prvky ako zdvíhané figúry, rotačné figúry, dve sady twizzlov. Voľný tanec musí trvať štyri minúty plus mínus 5 sekúnd. Zvyčajne sa v ňom striedajú pomalé a rýchle pasáže, ktoré dodávajú tancu šarm a tanečníkom slúžia na nabratie dychu. Tanečné držanie je oveľa voľnejšie ako pri originálnom či povinnom tanci. Často sa stáva, že tanečný pár skúša korčuľovať v zložitých pozíciach, ktoré sú bodovo vyššie ohodnotené. Zdvíhaných figúr je vo voľnom tanci viac ako v originálnom. Pri zdvíhaných figúrach platí pravidlo, že partnerka nesmie byť celým telom nad ramenami partnera. Francúzsky pár Marina Anissina a Gwendal Peizerat prišli s originalitou, keď pri nesenej figúre niesla partnerka partnera. V dnešnej dobe tréneri a choreografovia vedia vymyslieť figúry, pri ktorých sa zatajuje dych, ktoré sú divácky veľmi atraktívne a technicky náročné pre korčuliarov. Čím sú figúry ťažšie, tým väčší počet bodov môžu korčuliari za ne získať.