Ovadovité
Existuje viac ako 3 000 druhov. Sú to často veľké muchy s dĺžkou 10 až 25 mm (Tabanus, Hybomitra) ale aj menšie s dĺžkou 8 mm (Chrysops, Silvius).[1]
ovadovité | |||
Samec, Tabanus bovinus | |||
Vedecká klasifikácia | |||
---|---|---|---|
Vedecký názov | |||
ovadovité Latreille, 1802 | |||
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |||
Ovadovité (Tabanidae) je čeľaď múch.
Sú to veľkí a agilní letci. Samice väčšiny druhov sajú krv zvieratám a ľuďom aby mali príjem bielkovín na produkciu vajíčok. Kožu rozrežú ústrojmi na ústach a cicajú krv špongiovým sosákom. Samce sa živia nektárom. Preferujú lietanie počas slnečného počasia, cez noc nelietajú. Majú veľké hlavy s veľkými očami a krátke tykadlá. Vajíčka kladú hromadne na vegetáciu pri vode alebo vlhkej pôde. Larvy žijú vo vode alebo vlhkom bahne kde lovia hmyz a červy.[2] Kompletný životný cyklus trvá rok, pri veľkých druhoch aj tri roky.[1]
Rozšírené sú po celom svete okrem polárnych oblastí a niektorých ostrovov (Havajské ostrovy, Grónsko, Island). Na Slovensku sú bežné napr. tieto druhy: ovad hovädzí (Tabanus bovinus), ovad bzučivý (Tabanus bromius), ovadík obyčajný (Chrysops caecutiens), ovadík dotieravý (Chrysops relictus) a bzikavka dažďová (Haematopota pluvialis).
Prenášajú Bacillus anthracis (pôvodca antraxu) a Francisella tularensis (pôvodca tularémie), vírus infekčnej anémie koní, Trypanosoma theileri a iné.[3]
Referencie
- RESH, Vincent H.; CARDÉ, Ring T.. Encyclopedia of Insects. [s.l.] : Academic Press, 2003. 1266 s. ISBN 978-0-12-586990-4. S. 334. (po anglicky)
- EATON, Eric R.; KAUFMAN, Kenn. Kaufman Field Guide to Insects of North America. [s.l.] : Houghton Mifflin Harcourt, 2007. 391 s. ISBN 978-0-618-15310-7. S. 284. (po anglicky)
- HUBÁLEK, Zdeněk; RUDOLF, Ivo. Mikrobiální zoonózy a sapronózy. 3., dopl. vyd. Brno : Masarykova univerzita, 2014. 179 s. ISBN 978-80-210-7516-0. S. 64. (po česky)
Iné projekty
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Horse-fly na anglickej Wikipédii.