Těšínská pahorkatina
Těšínská pahorkatina je geomorfologický podcelok a členitá pahorkatina vo severovýchodnej časti Podbeskydskej pahorkatiny v Moravsko-sliezskom kraji.
| Těšínská pahorkatina | |||
| geomorfologický podcelok | |||
 Vrch Babí hora z obce Těrlicko | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Kraj | Moravsko-sliezsky | ||
| Región | České Sliezsko | ||
| Okresy | Frýdek-Místek, Karviná | ||
| Nadradená jednotka |
Podbeskydská pahorkatina | ||
| Susedné jednotky |
Třinecká brázda Ostravská pánev Čantoryjská hornatina | ||
| Mesto | Český Těšín | ||
| Najvyšší bod | Šachty | ||
| - výška | 427 m n. m. | ||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Vymedzenie
Mierne zvlnená krajina sa nachádza vo východnej časti Moravsko-sliezskeho kraja. Tiahne sa zo západu na východ v dĺžke asi 25 km približne medzi mestami Frýdek-Místek, Havířov a Český Těšín, v nadmorskej výške od 300 do 427 m n. m. Celková rozloha je 158 km².[1]
Na juhu pozvoľna prechádza do Třineckej brázdy, na západe a severe je výrazne zreteľnejšia hranica s Ostravskou panvou a východnú hranicu tvorí štátna hranica s Poľskom. Na juhovýchode tvorí medzi Třineckou brázdou a štátnou hranicou úzky výbežok, ktorý prebieha od Českého Těšína až po východný okraj územia Třinca, kde susedí so Sliezskymi Beskydami (s podcelkom Čantoryjská hornatina).
Členitosť povrchu je zapríčinená najmä hlboko zarezanými údoliami riek Lučina a Stonávka. V týchto údoliach boli postavené vodné nádrže Žermanice (na Lučine) a Těrlicko (na Stonávke), určené pre zásobovnie priemyselných podnikov na Ostravsku, ale aj na rekreačné účely.
Referencie
- HRUBAN, Robert. Těšínská pahorkatina [online]. 2015-01-25, [cit. 2020-02-23]. Dostupné online.
Externé odkazy
- Těšínská pahorkatina na turistickej mape