Syndróm vyhorenia
Syndróm vyhorenia (iné názvy: syndróm vyhasnutia, syndróm vypálenia, syndróm vyprahlosti; angl. burnout syndrome) je syndróm, ktorý prvýkrát opísal Herbert Freudenberger v roku 1975, a ktorý má rôzne definície (napr. strata profesionálneho alebo osobného záujmu u príslušníka pomáhajúcich profesií alebo vyhorenie ako výsledok procesu, v ktorom ľudia veľmi intenzívne zaujatí určitou úlohou strácajú svoje nadšenie), ktoré sa zhodujú v určitých bodoch:
- Ide o stav psychickej vyčerpanosti
- Vyskytuje sa obzvlášť pri profesiách obsahujúcich prácu s ľuďmi alebo aspoň kontakt s ľuďmi a závislosť na ich hodnotení
- Tvorí ho rad symptómov predovšetkým v oblasti psychickej, čiastočne aj fyzickej a sociálnej
- Kľúčovou zložkou syndrómu je emočná vyčerpanosť, kognitívne vyčerpanie a "opotrebovanosť" a často aj celková únava
- Všetky hlavné zložky syndrómu vyhorenia vychádzajú z chronického stresu
Najdôležitejším znakom je spomínaný chronický stres vychádzajúci z pracovnej činnosti, ktorý môže byť sprevádzaný ďalšou záťažou z osobného života, sociálneho i fyzického okolia atď. Profesia je charakteristická vysokými nárokmi na výkon, bez možnosti oddychu a závažnými následkami v prípade omylu. Výkon takejto práce býva spojený s veľkou zodpovednosťou a nasadením, niekedy s pociťovaním "poslania" profesie. Vyhorenie je teda dôsledok nerovnováhy medzi profesijným očakávaním a profesijnou realitou, medzi ideálmi a skutočnosťou.
Samotné vyhorenie je výsledok dlhého pozvoľného procesu, ktorý má nasledujúce fázy:
- "nultá fáza", predfáza: jedinec pracuje čo najlepšie, snaží sa, napriek tomu má pocit, že požiadavkám nie je možné vyhovieť a jeho snaha nie je dostatočne ohodnotená, táto fáza predstavuje akési podhubie pre vznik syndrómu vyhorenia
- 1. fáza: pocit, že jedinec nič nestíha, jeho práca začína strácať systém
- 2. fáza: vyskytujú sa symptómy neurózy (napr. úzkosť) spolu s pocitom, že jedinec stále musí niečo robiť, pričom výsledkom je chaotické konanie
- 3. fáza: pocit, že niečo "musí" byť urobené mizne a nahrádza ho opačný pocit – že nemusí nič, iba samotná prítomnosť druhých ľudí jedinca dráždi, pridružuje sa strata akéhokoľvek nadšenia a záujmu, prevláda únava, sklamanie a vyčerpanie
Symptómy
Zvlášť v poslednej fáze
- únava a pokles výkonu
- depresia a úzkosti
- poruchy pamäte a sústredenia sa
- poruchy spánku
- telesné ťažkosti (tráviaci trakt, dýchací systém, sexualita, kardiovaskulárny systém, ...)
- nespokojnosť, dysfória, neschopnosť uvoľniť sa
- tendencie k návyku na psychoaktívne látky (alkohol, tabak, ...)
- zníženie sebadôvery a poruchy v medziľudských vzťahoch
Je to teda stav, kedy sa u jedinca vyskytuje strata činorodosti a poslania, pocity sklamania, horkosti pri hodnotení minulosti, jedinec stráca záujem o svoju prácu aj o osobný rozvoj, uspokojuje sa s každodenným stereotypom, snaží sa iba prežiť, nemať problémy, je emočne "sploštený", dochádza k redukcii tvorivosti, iniciatívy a spontánnosti, prevažujú negatívne pocity od hostility po depresiu, pridružujú sa aj somatické ťažkosti.
Syndróm vyhorenia postihuje ľudí z asistenčných profesií, najčastejšie programátorov, lekárov, zdravotné sestry, učiteľov, psychológov, sociálnych pracovníkov, manažérov, policajtov, vodičov medzinárodnej kamiónovej dopravy a atď.
Pri prevencii vyhorenia je dôležitý vlastný postoj človeka k práci – samozrejme v nej má byť pociťovaný zmysel, ale nemala by byť jediným cieľom, zmyslom a záujmom v jeho živote, a sociálna opora, ktorej hlavnými zdrojmi sú: rodina, kolegovia v práci, priatelia, záujmy a koníčky a celkové trávenie voľného času. Pri liečbe vyhorenia sa využíva predovšetkým existenciálna analýza, logoterapia a daseinsanalýza.
Priebeh
Vyhorenie, vyčerpanie psychických síl a nadšenia nie je javom statickým, ale je procesom, dejom, ktorý má svoj začiatok, priebeh a výsledný stav. Jednotlivé fázy môžeme pozorovať aj v priebehu vyhorievania. Počet fáz, ktoré psychológovia v procese vyhorenia vyčleňujú je rôzny.
Medzi najjednoduchšie modely patrí model autorky Christiny Maslach:
- Idealistické nadšenie a preťažovanie.
- Emocionálne a fyzické vyčerpanie.
- Dehumanizácia druhých ľudí ako obrana pred vyhorením.
- Konečné štádium: postavenie sa proti všetkému a všetkým a objavenie sa syndrómu vyhorenia v celej jeho pestrosti („zosypanie sa“).
________x________________x______________________x_____________________x________________________
1. Nadšenie 2. Preťaženie 3. Napadnutie 4. „proti t=čas
druhých ľudí všetkým“