Syndróm dlhého QT intervalu

Syndróm dlhého QT intervalu (angl. Long QT syndrome, LQTS) je vrodená srdcová chyba z radu kanalopatií. QT interval je nadmieru predĺžený. Jedinci postihnutý LQTS majú počas celého života zvýšenú pravdepodobnosť vzniku arytmií a to najmä polymorfnej komorovej tachykardie (napríklad Torsades de pointes). Narozdiel od Syndrómu krátkeho QT intervalu sa výskyt delí na vrodený alebo získaný. Charakteristickým znakom je predĺžený korigovaný QTc interval ≥ 440ms.[1] Hlavná diagnostická metóda je 12-zvodový EKG záznam spolu s klinickou históriou. Delí sa na 3 najčastejšie genotypy s označením LQT1, LQT2, LQT3 pričom každý má iný spúšťač symptómov, prevalenciu, kanál ktorý postihuje a morfológiu vĺn na EKG.[2]

Syndróm dlhého QT intervalu


Klinický obraz
PriebehVo väčšine prípadov bez príznakov, v prípade prvých príznakov býva prítomná synkopa, prípadné náhle srdcové zlyhanie.
Postihnutý systémSrdce
Prevalencia1 na 7000 obyvateľov

Pozri aj Medicínsky portál

Symptómy

LQT1

Pri predĺžení QT intervalu s genotypom LQT1 je spúšťačom symptómov fyzická záťaž, rizikové sú najmä športy vykonávané vo vode (vodné pólo, vytrvalostní plavci...). Najčastejším symptómom je náhla zástava srdca a synkopa. T vlna je v tomto prípade široká a teda je predĺžená vulnerabilná perióda pri ktorej môže nasadnúť komorová exrasystola a spustiť komorovú tachykardiu. Táto mutácia je najčastejšia a postihuje asi 40% pacientov s LQTS.[3]

LQT2

Mutácia LQT2 sa najčastejšie manifestuje pri tehotných ženách po pôrode a novorodencoch. Spúšťačom býva emocionálny stres, hlasné zvuky, preľaknutie.[4] Medzi najčastejšie príznaky patrí synkopa prípadne náhle srdcové zlyhanie. T vlna má nízku amplitúdu a je nepravidelná. Táto mutácia má podiel cca v 30% prípadoch.

LQT3

Genotyp LQT3 postihuje asi 10% pacientov s LQTS. Manifestuje sa najčastejšie v spánku a pri oddychu.[5] Najčastejším príznakom býva náhla zástava srdca v spánku. Obraz na EKG je v tomto prípade predĺžený ST segment.[2]

Diagnóza

V prípade synkopy u mladého, inak zdravého jedinca je potrebné myslieť na možné kardiologické príčiny, pokiaľ klasické zobrazovacie metódy neodhalia štrukturálnu zmenu srdca, sledujú sa aj zmeny na EKG.

Pri predĺženom QTc intervale ≥ 440ms je potrebné myslieť na možnosť výskytu LQTS. Meria sa iba korigovaný (QTc) interval pretože QT interval sa pri tachykardii skracuje a pri bradykardii naopak predlžuje. Preto je potrebné QT upraviť podľa rôznych formúl (Bazett, Framingham, Friderica...) na srdcovú frekvenciu 60/min.[6]

LQTS sa narozdiel od SQTS delí na vrodený a získaný.

Vrodený LQTS

Pacient neužíva žiadne lieky, je pozitívny na genetickú mutáciu, v rodine má výskyt LQTS poprípade náhleho srdcového zlyhania v mladom veku. Celkovo poznáme 17 typov genetických mutácií najčastejšie sú LQT 1-3, ktoré tvoria 80% prípadov. Zvyšných 14 je veľmi zriedkavých.[2]

Získaný LQTS

Medzi najčastejšie príčiny spôsobujúce predĺženie QT intervalu patrí: Nepomer elektrolytov (Hypo- Kaliémia, magneziémia, kalciémia), Hypotermia, Ischémia myokardu, lieky.

Bez ohľadu na príčinu predĺženia QT intervalu je zvýšené riziko srdcových arytmií.

Referencie

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.