Synchronizované krasokorčuľovanie
Pri synchronizovanom krasokorčuľovaní sa na ľadovej ploche pohybuje dvanásť až dvadsať krasokorčuliarov. Ako celok sa pohybujú po ľade vytvárajúc rôzne tvary a obrazce vo vysokej rýchlosti. Táto krasokorčuliarska disciplína sa zrodila z tréningov, kde viacerí krasokorčuliari trénovali súlad s ostatnými korčuliarmi a takisto s hudbou. Hoci tím vystupuje ako jednotný celok, krasokorčuliari sa odlišujú pri predvádzaní niektorých prvkov. Aj v tejto kategórii sa hodnotí súlad, rýchlosť, práca nôh na ľade. Každý tím si vyberá hudbu pre svoj program, v ktorom musí predviesť niektoré z predpísaných prvkov, ako sú kruhy, línie, kolieska, prelínania. Tím je povinný predviesť prvky v danom poradí obsahujúce aj určitý počet obtiažnych kruhov. Tímy sú rozdelené na seniorské a juniorské. Obe kategórie predvádzajú krátky program a voľný program. Krátky program je zvyčajne technický, voľný program ponúka väčší priestor na vyjadrenie výrazu, emócií a prezentáciu tímu.
Prvé Majstrovstvá sveta v synchronizovanom krasokorčuľovaní zorganizovala Medzinárodná korčuliarska únia v roku 2000. Väčšina tímov je čisto ženská, no pravidlá povoľujú, aby členmi tímu boli aj muži.
Prvý tím synchronizovaného krasokorčuľovania bol tím Hockettes Ann Arbor z Michiganu, ktorý vznikov 50-tych rokoch. Svoje programy prezentoval počas prestávok hokejových zápasov. Spolu so zmedzinárodnením tohto športu nastal rýchly vývoj, vzrástol počet tímov, prvkov a originalít. V seniorských súťažiach medzi najlepšie tímy patrí Švédsko a Fínsko. Táto kategória nepatrí medzi olympijské športy. Ešte je len v objavovaní sa na športovom poli.