Preteky vozov s dvojzáprahom
Preteky vozov s dvojzáprahom alebo synóris (od starogr. Συνωρίς – synóris) boli súťažnou jazdeckou disciplínou v starovekom Grécku.[1][2][3]
V starovekom Grécku sa preteky na vozoch vyvinuli pravdepodobne z výcviku na vojenské účely. Kone sa pôvodne používali len na ťahanie vozov a nie na jazdenie. Bojové vozy sa používali viac v mykénskom období a na konci temného obdobia len veľmi málo, okolo roku 700 pred Kr. boli už zastaralé a v období vojen s Perzskou ríšou sa používali len na športové účely. Na celogréckych hrách a aj na miestnych hrách sa s nimi pretekalo už od najstarších čias.[4] Ako prvé sa používali dvojkolesové vozy.[4]
Do Olympie si pretek v prvej jazdeckej disciplíne našiel cestu približne po sto rokoch atletických súťaží, t. j. na 25. hrách v roku 680 pred Kr., bol to tethrippon, preteky dvojkolesových vozov so štvorzáprahom. Synóris (dvojzáprah koní) sa dostal do programu až na 93. hrách v roku 408 pred Kr. Na olympijských hrách a aj na ostatných celogréckych hrách mali obe disciplíny charakter rýchlostných pretekov na hladkej trati a ich súťažné pravidlá boli podobné.[5][3]
Referencie a bibliografia
- Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 246.
- Eusebios, Kronika 2,193.
- Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,8,10.
- Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 99-100.
- Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 156.