Sylvie Bodorová
Sylvie Bodorová (* 31. december 1954, České Budějovice, Česko) je česká skladateľka. Je autorkou celého radu orchestrálnych a koncertných skladieb, ale aj komorných diel a skladieb pre deti, ktoré sú hrané doma aj v zahraničí, komponuje na objednávku prestížnych zahraničných aj domácich telies a inštitúcií ako je MHF Pražské jaro, Smetanova Litomyšl, Warwick and Leamington Festival, Camerata Bern a ďalšie.
| Sylvie Bodorová | |||
| česká skladateľka | |||
 | |||
| Narodenie | 31. december 1954 (66 rokov) České Budějovice, Česko | ||
|---|---|---|---|
| Odkazy | |||
| Webstránka | bodorova.cz | ||
| |||
Životopis
Sylvie Bodorová je česká hudobná skladateľka. Mladosť prežila na Slovensku. Dcéra Arnošta Bodora (1924-1976), primára chirurgického oddelenia NsP v Žiari nad Hronom a lekárky reumatologického oddelenia NsP v Žiari nad Hronom. Jej matka pochádza z Čiech. V manželstve s Jiřím Štilcom, hudobným teoretikom, majú syna Mareka – dirigenta a husľového virtuóza.
Základy hudobného vzdelania dostala u žiarskej riaditeľky ĽŠU Zity Strnadovej-Parákovej. Po vyštudovaní konzervatória v Bratislave, JAMU v Brne a na pražskej HAMU sa usídlila v Prahe.[1]
S novodobými technikami sa zoznámila na stážach v Taliansku (Siena), Poľsku (Gdansk) a Holandsku (Amsterdam). V deväťdesiatich rokoch pedagogicky pôsobila na univerzite v Cincinnati a na ďalších miestach v USA. V roku 1996 založila spolu s Lubošom Fišerom, Zdeňkom Lukášom a Otmarom Máchom skupinu Quattro, pôsobila v nadácii Ochranný svaz autorský a v umeleckej rade Národného divadla. Patrí k najvyhľadávanejším českým autorom, jej skladby sa presadili aj v zahraničí a hrali sa doslova na všetkých kontinentoch (i na Antarktíde).
V osemdesiatych rokoch napísala inštrumentálne koncerty: Tre canzoni da suonare pre gytaru a sláčiky, Pontem video pre organ, sláčiky a bicie a Plankty pre violu a symfonický orchester. V komornej tvorbe sa ujalo sláčikové kvarteto Terezín Ghetto Requiem s barytonovým sólom (1998) – znel vo Wigmore Hall, pri oslave „pádu Berlínskeho múru“ v Deutsche Oper, vo Warwicku, Coventry a inde. Hral sa aj v USA. Pre londýnske prevedenie vzniklo i sláčikové kvarteto Shofarot (2000).
Pre hudobný festival v Leamingtone napísala autorka klavírne trio Megiddo (2001). Súbor Camerata Bern objednal dvojkoncert pre husle, violu a sláčiky, ktorý bol nazvaný Bern Concerto - Silberwolke (2004).
Pre festival Pražské jaro napísala celovečerné oratórium Juda Maccabeus (2002) a pre jubileum festivalu Smetanova Litomyšl skomponovala rozsiahle oratórium Mojžiš (2008). Pre Pražskú komornú filharmóniu a Martina Kasíka napísala klavírny koncert Come d’accordo (2005). Významnou zahraničnou objednávkou bol zborový cyklus Amor tenet omnia (2007), ktorý bol uvedený v Luxembursku a vo Francúzsku. V septembri 2008 zaznela v premiére na festivale Dvořákovův
podzim ako "Karlovarská" predohra. Na objednávku Luxemburského veľvyslanectva v Prahe napísala v roku 2009 suitu Carmina lucemburgiana pre sláčiky. V roku 2009 vytvorila projekt z oblasti balkánskej a cigánskej hudby JA RA LAJ pre tenoristu Štefana Margitu, husle, violu, klarinet, harfu, bicie a sláčiky.
Často hrané sú aj jej piesňové cykly Sadaj slnko sadaj (pre Gabrielu Beňačkovou a Štefana Margitu) z roku 2006 a Ama me (2001).
Sylvie Bodorová dôkladne ovláda techniky tvorby dvadsiateho storočia, ktoré využíva vo svojej tvorbe spojením mnohých rôznorodých elementov, napr. heterofónia, kladie dôraz na témbrovú zložku, typické je časté užívanie balkánskych rytmov a vôbec je pre jej tvorbu charakteristická práca s parametrom metrorytmiky.
V jej tvorbe sa objavujú rôzne typy modality. Inšpirovala sa aj oblasťou cigánskej alebo židovskej hudby. Nachádza inšpiráciu aj v súčasnom prístupe k ľudovej východoeurópskej hudbe, ale i k ďalším segmentom súčasnej hudby.
Referencie
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sylvie Bodorová na českej Wikipédii.