Sylabický veršový systém

Sylabický veršový systém je veršový systém, ktorý je založený na rovnakom počte slabík vo verši.

Jeho znaky sú:[1]

  1. izosylabizmus (rovnoslabičnosť, gréc. syllabe = slabika) – opakovanie veršov s rovnakým počtom slabík,
  2. výskyt združeného rýmu,
  3. intonačná prestávka v strede verša (dieréza – veršový predel), ktorá ho intonačne rozdeľuje na dve časti – dva polverše,
  4. rytmicko-syntaktický paralelizmus – zhoda veršového (významového) a rytmického členenia (nie sú tam veršové presahy),

Najpoužívanejšie typy veršov sú osemslabičné a dvanásťslabičné (Smrť Jánošíkova). Používaju sa však aj dlhšie: trinásťslabičný (Mor ho!) a štrnásťlabičný (Jarná pieseň).

História

V slovenskej poézii ide o najstarší veršový systém, ktorý sa používal už v 16. a 17. storočí. Najviac sa využíval v období romantizmu, keďže autori čerpali podnety z ľudovej slovesnosti, v ktorej bol jediným veršovým systémom. Najčastejšie sa používal v básňach a v duchovných a svetských piesňach. Často sa nazýva aj štúrovský veršový systém, pretože bol často využívaný štúrovcami. Štúrovcov ovplyvňovala ľudová hudba, v ktorej sa uplatňoval podobný veršový systém. Tvoril aj rytmický základ ľudových piesní (ústna ľudová slovesnosť).[1][2]

Referencie
  1. ŽILKA, Tibor; OBERT, Viliam; IVANOVÁ, Mária. Teória literatúry pre gymnáziá a stredné školy. 2.. vyd. Bratislava : OG – Vydavateľstvo Poľana, 2002. ISBN 80-89002-54-4. S. 10.
  2. o škole - Učivá - Slovenčina - Sylabický veršový (prozodický) systém [online]. www.oskole.sk, [cit. 2018-12-31]. Dostupné online.

Pozri aj
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.