Sviatok obetovania
Sviatok obetovania, Sviatok obete alebo Veľký sviatok (arab. عيد الأضحى, Íd al-adhá, tur. Kurban Bayramı, perz. عید قربان, Eid-e Gorbán), je náboženský sviatok, ktorý slávia moslimovia a drúzi. Prebieha formou obete ako pripomienky na akt, ktorý sa objavuje aj v Starom zákone Biblie. Ibrahím (u kresťanov a židov v podobe mena Abrahám) chcel obetovať svojho jediného syna Ismaíla (u kresťanov a židov Izáka) Bohu, no Boh mu v tom zabránil, syna ušetril a Ibrahím miesto toho Bohu obetoval barana.[1] Pri sviatku sa ľudia modlia k Bohu a obetúvajú rôzne zvieratá, väčšinou ovce alebo kozy.[2]
Sviatok obetovania je jedným z dvoch oficiálnych sviatkov islamu (druhým je Sviatok prerušenia pôstu, po arabsky Íd al-fitr, nasledujúci po konci mesiacu ramadán). Sviatok obetovania sa slávi v desiaty deň mesiaca dhú'l-hidždža islamského kalendára. Tento deň je obetným dňom tiež v Mekke, kde piatym dňom vrcholí púť hadždž.[1]
Dátumy slávenia
Vzhľadom na to, že islamský kalendár je lunárny, zatiaľ čo gregoriánsky solárny, pripadá dátum 10. dhú'l-hidždža vždy na iné dni gregoriánskeho kalendára. V praxi to znamená, že sviatok sa každý rok posunie o 10-11 dní dozadu. Nasledujúci zoznam ukazuje, na aké dni sviatok pripadá:
|
|
Referencie
- TASR. Moslimskí veriaci oslavujú sviatok obetovania na počesť Ibrahíma. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2018-08-21. Dostupné online [cit. 2020-07-31].
- Foto: O svátku Íd al-adhá se prořezávají zvířatům hrdla. Aktuálně.cz (Praha: Economia), 2012-11-04. Dostupné online [cit. 2020-07-31].