Sveti Ivan
Sveti Ivan (bulharským písmom:Свети Иван; doslova "Svätý Ivan") je najväčší ostrov Bulharska v jeho teritoriálnych vodách Čierneho mora s rozlohou 0,66 km². Nachádza sa 910 m od od najsevernejšieho bodu polostrova Stolec v Sozopolskom zálive. Najvyššie pohoria na ostrove siahajú do výšky 33 m. Na ostrove sa nachádza maják, ktorý moreplavcom slúži na orientáciu, aby sa ľahšie dostali k Burgasu.
Spolu s ostrovom Sveti Petăr žije na ostrove asi 70 druhov vtákov. Hniezdi tu najväčšia kolóna čajok. V roku 1993 ostrov vyhlásili za chránené územie, aby tak zabránili úbytku pôvodnej fauny zapísanej v červenom zozname Bulharskej republiky.
Dejiny
V 7. storočí pred Kr. ostrov osídlili Tráci a postavili si tu chrám. Súčasťou tohto chrámu bola 13,2 m vysoká socha boha Apolóna, ktorému chrám zasvätili.
Na prelome 5. – 6. storočia na ostrove postavili Chrám svätej Bohorodičky, ktorý bol pravdepodobne spojený s veľkým kláštorným komplexom svätého Jána (Ján je bulharská verzia mena Ivan) postaveným v 10. storočí. Rekonštrukcie sa dočkal v roku 1263, kedy na ostrove postavili Katedrálu svätého Ivana (Jána) Krstiteľa. Dnes sa v kláštore nachádza knižnica. Ešte v tom období kláštor vyhlásili za rezidenciu bulharských kniežat. Podľa miestnych obyvateľov si tu cár Todor Svetoslavov v roku 1308 zobral byzantskú princeznú Teodoru za ženu a od toho času sa ostrov volal aj Cársky ostrov.
Kláštor v roku 1453 po páde Konštantínopolu ostal až do rokov 1467 – 1471 celkom zničený. Vojská Osmanskej ríše ho však v roku 1629 znova zrovnali zo zemou. Po nájazde Tatárov sa miestni mnísi presťahovali na ostrov Chalkidiki.
Na ostrove sa nachádzajú hrobky dvoch konštantínopolských patriarchov a podľa niektorých historikov sa do tejto oblasti situujú počiatky života Trákov, Grékov, Bulharov, Turkov a Rusov. V roku 1985 tu archeológovia našli vykopávky dvoch katolíckych chrámov, pozostatky knižnice a cárskej rezidencie. V juhozápadnej časti ostrova mali vojská Osmanskej ríše bojujúce v Rusko-tureckej vojne (1828 – 1829) vojenský tábor.