Survivorship bias

Zvyčajne sa týka financovania manažérov alebo individuálneho výkonu investorov. Predpokladajme, že sme skúmali výkonnosť posledných desiatich rokoch existencie skupiny manažérov, ktoré existujú dodnes. Tento výkon je vychýlený nahor, pretože skúmame iba tie, ktoré prežili po dobu 10 rokov. To znamená, že niektoré vypadli z dôvodu zlého výkonu. Preto v hodnotení výkonnosti, človek musí dávať pozor, aby zahŕňala súčasné i manažérov, ktorí vypadli zo vzorky kvôli zlému výkonu.

Klasický názor je, že hudba bola lepšia v minulosti. Ale, zatiaľ čo poslucháči sú vystavení v oveľa väčšom množstve súčasnej hudbe, iba „najlepšia“ hudba z jednej generácie prežije a často hrá aj pre budúcu generáciu, a tento proces sa stáva viac selektívny s každou generáciou. Čím viac času konkrétny kus umenia alebo literatúry prežije, tým sa stane relevantnejším a kvalitnejším meradlom kvality, pretože musí prejsť zmenou hodnotenia a rozdielmi generácie. Všetky umelecké a literárne diela z minulosti, ktoré neboli dostatočne kvalitné sa „stratia“ a stanú sa skryté alebo neviditeľné pre súčasného poslucháča, čitateľa či diváka. Výsledkom je, že vo všeobecnosti, súčasný poslucháč, čitateľ alebo divák môže sledovať len tie diela minulého umenia, ktoré splnili tie najvyššie štandardy niekoľkých predchádzajúcich generácií, zatiaľ čo doteraz neboli podobne preverené súčasné práce umenia a poslucháč, čitateľ alebo divák tak bude vystavený oveľa vyšším percentám chudobných alebo priemerných prác.

Bežným názorom v mnohých populáciách je, že stroje, zariadenia a tovar vyrobený v predchádzajúcich generáciách sú často lepšie postavené a vydržia dlhšie než súčasné stroje. (Toto vnímanie sa odráža v spoločnom výraze „Nevydržia ako kedysi“) Opäť platí, že kvôli selektívnemu času a dĺžke používania, je nevyhnutné, že všetky položky, ktoré boli postavené v minulosti prežili do dnešných dní. Staré stroje ktoré „prežili“ sú dodnes videné v mnohých prevádzkach a z toho dôvodu vzniká survivorship bias. Všetky stroje, zariadenia a výrobky, ktoré zlyhali v priebehu uplynulých rokoch už nie sú viditeľné pre všeobecnú populáciu, boli vyradené, recyklované alebo iným spôsobom znehodnotené a to ľudia neberú až tak do úvahy.

Rovnako ako sa stavajú nové budovy, tak každý deň sú staršie štruktúry neustále strhnuté. Príbeh väčšiny občianskych a mestských architektúr zahŕňa proces neustáleho obnovovania, renovácie a revolúcie. Len tie najkrásnejšie, najužitočnejšie a najviac štrukturálne stavby prežijú z jednej generácie na druhú. To vytvára iný výber efektu, kde najškaredšie a najslabšie budovy história už dávno nechala zmiznúť z existencie a tým aj pred zrakmi verejnosti, a tak ponecháva viditeľný dojem, zdanlivo správny ale v skutočnosti chybný, že všetky budovy v minulosti boli oveľa krajšie a lepšie postavené.

Či ide o filmové hviezdy, športovcov, hudobníkov alebo riaditeľov multimiliardových spoločnosti, populárne médiá často rozprávajú príbeh určitej osoby, ktorá kráča za svojimi snami a bije sa za svoje šance. Je tam ale oveľa menší dôraz na mnoho ľudí, ktorí môžu byť podobne skúsení a odhodlaní, ale nedokážu nájsť úspech, kvôli faktorom mimo ich kontrolu alebo iné náhodné udalosti. To vytvára falošné vnímanie verejnosti, že niekto môže dosiahnuť veľké vecí, ak majú schopnosť a vynaložia úsilie. Drvivá väčšina zlyhaní nie je viditeľná širokej verejnosti, a sú vidieť len tí, ktorí prežijú selektívne tlaky v ich konkurenčnom prostredí.

Matematik židovského pôvodu Abraham Wald pomohol počas druhej svetovej vojny americkému letectvu znížiť straty na životoch medzi posádkami bombardérov v dôsledku nepriateľskej paľby. Pri pozorovaní bombardérov, ktoré sa vracali na základňu, vedenie armády rozhodlo, že je potrebné zosilniť pancierovanie tých častí konštrukcie, ktoré boli paľbou najviac poškodené. Abraham Wald ale upozornil na to, že najväčšie riziko sa pravdepodobne týka miest, ktoré práve na vracajúcich sa strojoch poškodené nie sú. Lietadlá s poškodeniami na pozorovaných miestach totiž boli schopné návratu na základňu, dá sa teda predpokladať, že lietadlá, ktoré sa nevrátili, boli zrejme poškodené na iných miestach. Jeho práca je dodnes považovaná za kľúčovú pre v tom čase vznikajúci odbor operačnej analýzy.

V štúdii uskutočnených v roku 1987 bolo oznámené, že mačky, ktoré padajú z viac ako šiesteho poschodia skôr prežijú pád a majú menšie zranenia ako mačky, ktoré padajú z menej ako šiesteho poschodia.

Zamýšľajú sa, že k tomu môže dôjsť, pretože mačky dosiahnu konečnej rýchlosti po páde asi päť poschodí, a po tomto bode budú v poriadku, čo vedie k menej vážnym zraneniam ako u mačiek, ktoré padli zo nižších poschodí.

V roku 2008 sa v stĺpci denníka Straight Dope navrhlo, že ďalším možným vysvetlením tohto javu by bol survivorship bias. Mačky, ktoré uhynú pri pádoch, sú menej pravdepodobné, že sa dostanú k veterinárnemu lekárovi ako zranené mačky, a preto sa mačky usmrtené pádom z vyšších budov ve študiách neuvádzajú.