Stephen Hendry

Hendry začal hrať snooker v roku 1981 ako 12-ročný. O dva roky neskôr vyhral národný šampionát do 16 rokov. Účinkoval v televíznom turnaji BBC s názvom Pot Black. Ďalší rok vyhral Amatérske Majstrovstvá Škótska a stal sa najmladším hráčom, ktorý sa na tento turnaj dostal.V 1985, keď zopakoval víťazstvo na škótskych majstrovstvách, sa stal profesionálom. V 16 rokoch a troch mesiacoch sa stal najmladším profesionálom histórie.

V svojej prvej profesionálnej sezóne sa dostal medzi najlepších 32 na turnaji Mercantile Credit Classic a stal sa aj najmladším profesionálnym majstrom Škótska. V ďalšej sezóne tento titul získal opäť, dostal sa do štvrťfinále Majstrovstiev sveta a turnaja Grand Prix a do semifinále Mercantile Credit Classic. Hendry a Mike Hallett spolu získali titul na Majstrovstvách sveta dvojíc. V sezóne 1987/88 vyhral svoje prvé bodované turnaje a to Grand Prix a British Open. Získal ďalšie tri turnajové víťazstvá: okrem obhajoby titulov zo Škótskych profesionálnych majstrovstiev a Majstrovstiev sveta dvojíc (s Hallettom) aj titul z Australian Masters. Na konci sezóny bol na 4. mieste na svete a stal sa Najlepším škótskym športovcom roka. V ďalšom roku vyhral nebodované turnaje New Zeland Masters a svoj prvý titul na turnaji Masters vo Wembley.

Sezóna 1989 – 1990 bola začiatkom Hendryho dominancie. V tomto roku vyhral UK Championship, Dubai Classic, Asian Open, škótske majstrovstvá, Wembley Masters a svoje prvé Majstrovstvá sveta.To ho vynieslo ako 21-ročného na vrchol svetového rebríčka. V ďalšej sezóne dosiahol rekord piatich bodovaných turnajov a skompletizoval hetrik z Masters. V 1991/92 znovu vyhral Majstrovstvá sveta, pridal víťazstvá na Grand Prix aj Welsh Open. Tiež vyhral Masters a dosiahol svoj prvý 147-bodový nábeh na Matchroom League. O rok neskôr opäť vyhral Majstrovstvá sveta a piaty krát Masters. Ďalšiu sezónu opäť pridal titul majstra sveta tesným víťazstvom vo finále nad Jimmym Whitom 18 – 17.

V rokoch 1994/95, potom čo získal titul MBE, vyhral tri bodované turnaje, medzi nimi pridal ďalší titul svetového šampióna a víťazstvo na UK Chamionship, ktoré obhájil aj ďalšiu sezónu. Jeho cesta úspechov pokračovala aj v sezóne 1995/96 s troma víťazstvami v bodovaných turnajoch, vrátane Majstrovstiev sveta, kde vo finále porazil Petera Ebdona 18 – 12 a vyrovnal úspechy Raya Readona a Steva Davisa, nositeľov šiestich koruniek pre majstrov sveta. V 1997 získal druhýkrát titul najlepšieho škótskeho športovca a pridal aj ďalšie tri víťazstvá na bodovaných turnajoch, hoci Ken Doherty prerušil jeho šnúru víťazstiev na Majstrovstvách sveta vo finále výhrou 18 – 12.

Hendryho dominantná pozícia v snookeri skončila v sezóne 1997/98, keď vyhral iba jeden bodovaný turnaj – Thailand Masters. Tiež prvýkrát od roku 1990 stratil postavenie svetovej jednotky a bol vyradený už v prvom kole Majstrovstiev sveta tvrdou prehrou s Whiteom 4 – 10. V 98/99 jeho trápenie pokračovalo, keď prehral v prvom kole UK Championship 0 – 9 s nenasadeným Marcusom Cmapbellom. Napriek tomu Hendry nakoniec vyhral posledné dva turnaje sezóny; Scottish Open a získal aj rekordný siedmy titul majstra sveta. Porazil Ronnieho O´Sullivana v semifinále 17 – 14, v ktorom bolo zahraných trinásť stobodových nábehov a vo finále zvíťazil 18 – 11 nad neskorším dvojnásobným svetovým šampiónom Markom J. Williamsom. Toto bol posledný Hendryho majstrovský titul. Odvtedy vyhral iba päť turnajov.

V sezóne 1999/2000 získal Hendry jeden titul z bodovaného turnaja - na British Open. Tu zároveň zahral svoju piatu 147 a prvú vo finále bodovaného turnaja. Pre jeho vysoký štandard bola sezóna 2000/01 veľký neúspech, nevyhral v nej žiadny bodovaný turnaj (prvý krát od roku 1988) a bol iba v jednom finále. Vyhral European Open a bol blízko k ôsmemu titulu majstra sveta. Porazil O´Sullivana v semifinále 17 – 13, ale tesne prehral vo finále s Petrom Ebdonom 17 – 18.

Welsh Open v 2002/2003 a British Open v 2003/2004 prebehli v jeho réžii, víťazstvo na Malta Cupe je doteraz jeho posledné bodované víťazstvo.

V sezóne 2005/2006 znovu získal post svetovej jednotky.

Množstvo rankingových titulov, nepretržité víťazstvá na jednom turnaji, najviac turnajových víťazstiev v jednej sezóne, najdlhšia šnúra víťazstiev na bodovaných turnajoch, najviac stobodových nábehov v jednom zápase, najviac stobodových nábehov zahraných na jednom turnaji, najviac stobodových nábehov v kariére a navyše zarobených peňazí. Tiež drží rekord spoločne s Davisom v počte sezón v svetovej šestnástke (20 sezón). Vyhral 65 profesionálnych titulov (nerátajúc jeho tri škótske profesionálne tituly) a je na druhom mieste za Stevom Davisom, ktorý vyhral 73 turnajov. Celkovo vyhral 79 turnajov (68 profesionálnych a 11 amatérskych).

Poslednú, a to 9. stoštyridsať sedmičku zahral na Majstrovstvách sveta vo štvrťfinále proti Shaunovi Murphymu. Vyrovnal tým rekord Ronnieho O´Sullivana v celkovom počte 147 (9) a aj v počte skompletizovaných televíznych maximálnych nábehov (8).

Bol označený za najlepšieho hráča všetkých čias v knihe Paula Gadsbyho a Luka Williamsa s názvom "Majstri zeleného súkna", pred hráčmi ako Joe Davis, Steve Davis, Alex Higgins a Ronnie O´Sullivan.