Stefan Żeromski

Stefan Żeromski sa narodil v lokalite Strawczyn blízko mesta Kielce. Územie vtedy patrilo do súčasti Ruského impéria. Pochádzal zo schudobnenej šľachtickej rodiny. Jeho otec bol Wincenty Zeromski (umrel v roku 1879). Detstvo strávil v lokalite Ciekoty v Svätokrížskych horách (poľsky: Góry Świętokrzyskie). Od roku 1873 sa začal vzdelávať, spočiatku na škole v lokalite Psiary a neskôr na mestskom gymnázium v Kielcach. Z tohto obdobia pochádzajú jeho prvé literárne výtvory, najmä verše a preklady z ruskej literatúry.

Publikovať začal v roku 1882 (prekladom veršov od Lermontova). V roku 1886 ukončil z finančných i zdravotných dôvodov štúdium na gymnáziu bez získania maturity. Po krátkej prestávke ale začal študovať na Veterinárnom ústave vo Varšave, kde sa nevyžadovala maturita. Tu sa prvýkrát stretol s socialistickými myšlienkami a začal pracovať v osvetovom spolku pre robotníkov. V roku 1889 bol opäť nútený z finančných dôvodov ukončiť štúdium vo Varšave. Začal pracovať ako vychovávateľ v domoch bohatých šľachticov, dlhší čas strávil napríklad v lokalite Nałęczów (pri meste Lublin). Začal tiež častejšie publikovať časopisecky (v periodikách Tygodnik Powszechny, Głos, Nowa Reforma).

V roku 1892 pobýval krátko v Zürichu, Viedni, Prahe a v Krakove. Na jeseň 1892 sa oženil s z Oktawiou Radziwiłłowiczovou, vydatou Rodkiewiczowou, ktorú spoznal v Nałęczowe. Po sobáši odcestovali do Švajčiarska. V rokoch 1892 – 1896 pracoval ako knihovník v Poľskom národnom múzeu v Rapperswile vo Švajčiarsku. V roku 1897 sa vrátil späť do vlasti. Začal pracovať v knižnici rodiny Zamoyských vo Varšave. V roku 1899 sa Żeromskemu narodil syn Adam (zomrel v roku 1918 na tuberkulózu). V tomto čase začínajú vychádzať aj jeho prvé poviedky a romány, ako napríklad Ľudia bez domova (poľsky: Ludzie bezdomni). V roku 1904 vyšiel jeho najznámejší román Popoly (poľsky: Popioły). Úspech tejto knihy umožnil Żeromskemu vzdať sa práve knihovníka a žiť po dobu jedného roku v Zakopanom. Po výbuchu revolúcie v roku 1905 (ruská revolúcia mala svoj ohlas aj v Poľsku) začal pracovať v socialistických organizáciách. Jeho reflexia revolučných udalostí z rokov 1905 až 1907 našla odraz v dráme Róza.

Żeromski inicioval založenie tzv. Ľudovej univerzity, ktorá vzdelávala chudobných chlapcov, najmä z radov robotníctva. V roku 1909 Żeromski odcestoval do Paríža, najmä aby bol v blízkosti svojej milenky Anny Zawadzkej. V Paríži pobýval tri roky. Po návrate do Poľska sa zase usídlil v Zakopanom a založil si novú rodinu s maliarkou Annou Zawadzkou (1888 – 1983), ktorú spoznal ešte vo Varšave roku 1908. Nikdy sa s ňou neoženil, ale mal s ňou dcéru Moniku (1913 – 2001; bola tiež uznávanou maliarkou, ilustrátorkou a spisovateľkou).

Na začiatku 1. svetovej vojny sa prihlásil do Poľských légií (Legiony Polskie), ale bojov sa nikdy nezúčastnil. Ešte pred koncom vojny sa vrátil do Zakopaného. V roku 1918 sa stal prezidentom krátko existujúcej Zakopianskej republiky (poľsky: Rzeczypospolita Zakopiańska). Po vzniku nezávislej Poľskej republiky sa vrátil do Varšavy, kde sa stal rešpektovaným literátom a politickým predstaviteľom. Na výraz úcty k jeho dielu a politickej činnosti bol ubytovaný v krídle Kráľovského zámku vo Varšave. V roku 1922 vyšla novela Vietor od mora (poľsky: Wiatr od morza), za ktorú získal štátnu literárnu cenu. V roku 1924 bol nominovaný na Nobelovu cenu za literatúru, ktorú ale nezískal. V roku 1925 bol zakladateľom a prvým predsedom poľského PEN Clubu. V roku 1928 bolo v Nałęczowe otvorené jeho múzeum.

Stefan Żeromski je spolu s Henrykom Sienkiewiczom najvýznamnejším predstaviteľom realizmu v poľskej literatúre a patril v Poľsku k najčítanejším autorom.

• Rozďobú nás krkavce a vrany (Rozdziobią nas kruki, wrony, 1895) – zbierka poviedok
• Poviedky (Opowiadania, 1895) – poviedky
• Syzifove práce (Syzyfowe prace, 1897) – román
• Paprsok (Promień, 1897) – román
• Ľudia bez domova (Ludzie bezdomni, 1900) – román
• Popoly (Popioły, 1904) – historický román z doby vzniku poľských légií v Napoleonovej armáde
• História hriechu (Dzieje grzechu, 1908)
• Krása života (Uroda życia, 1912) – román
• Verná rieka (Wierna rzeka, 1912)
• Boj so satanom (Walka z szatanem, 1916 – 1919) – román
• Vietor od mora (Wiatr od morza, 1922) – román
• Predjarie (Przedwiośnie, 1925) – román
• Snobizmus a pokrok (Snobizm i postęp, 1923) – eseje
• Denníky (Dzienniki)

• HUTNIKIEWICZ, Artur: Żeromski. Warszawa : PWN, 2000 (2. vydanie). 478 s.
• ŠTĚPÁN Ludvík a kol.: Slovník polských spisovatelů. Praha : LIBRI, 2000, s. 542 - 543. ISBN 80-7277-005-5
• WOLLMAN, Frank: Żeromski a Reymont : K slovanskému individualismu. Bratislava : Academia, 1926. 31 s.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stefan Żeromski