Stanovoje nagorie
Stanovoje nagorie (rus. Становое нагорье) je horský systém v južnej časti ruského ďalekého východu. Vysočina sa tiahne od severného výbežku Bajkalu na západe až k rieke Oľokma na východe, kde prechádza v Stanový chrbát. Je tvorený niekoľkými hrebeňmi a rozsiahlymi kotlinami v nadmorskej výške 500 až 1 000 m. Jeho dĺžka je zhruba 700 km.
Stanovoje nagorie | |||
Становое нагорье | |||
pohorie | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Súradnice | 56°05′S 110°47′V | ||
Najvyšší bod | Pik BAM | ||
- výška | 3 072 m n. m. | ||
Dĺžka | 700 km | ||
Poloha pohoria v Rusku
| |||
Mapa pohorí v okolí Bajkalu
Stanovoje nagorie vpravo hore | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Geografia
Vysočina zahŕňa niekoľko kotlín, z nich najvýznamnejšie sú Verchneangarskaja (rus. Верхнеангарская), Mujsko-Kuandinskaja (rus. Муйско-Куандинская) a Verchnečarskaja (rus. Верхнечарская), a vysokohorských chrbtov, ktoré uvádza nasledujúca tabuľka:
Chrbát | po rusky | najvyšší bod | Názov | po rusky |
---|---|---|---|---|
Južno-Mujskij chrebet | Южно-Муйский | 3 067 m | Mujskij Gigant | Муйский Гигант |
Severo-Mujskij chrebet | Северо-Муйский | 2 537 m | - | |
Kodar | Кодар | 3 072 m | Pik BAM | пик БАМ |
Udokan | Удокан | 2 561 m | - | |
Kalarskij | Каларский | 2 519 m | Skalistyj Golec | Скалистый Голец |
(Podľa ruskej wikipédie)
Geológia
Pohorie je tvorené predovšetkým kryštalickými a premenenými horninami. Sú tu náleziská zlata, medi, fluoritu a čierneho uhlia.
Flóra
Močaristé dna kotlín sú porastené podmáčanými lúkami. Od úpätia hôr až do hranice lesa, ktorá je v nadmorskej výške 1 200 m, sa rozprestiera tajga. Vyššie rastie riedky les alebo tam je alpínska tundra.
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Stanová vysočina na českej Wikipédii.