Spriadač medvedí

Ide o palearktický druh. Motýľ sa vyskytuje v jednej generácii do roku. Lieta od júla do konca augusta. Vyskytuje sa na vlhkých lúkach, krovinatých stráňach, okrajoch vôd, na lesných čistinkách a cestách. Niekedy zalieta i do záhrad. Motýle sú aktívne najmä v noci a nad ránom, kedy hlavne samčekovia prilietajú i na svetlo. Druh sa pári predovšetkým v noci. Počas svojho života neprijíma potravu, lebo má zakrpatený cuciak. Niekedy zastihneme po vyrušení samičku i cez deň, keď lieta pomaly a kľukatým letom. Vtedy sa dá chytiť a pomerne ľahko nám znesie vajíčka. Pri napadnutí predátorom imágo padá na zem a imituje mŕtveho jedinca. Okrem toho sú pre mnohých predátorov jedovaté. Druh prezimuje v štádiu mladej húsenice (druhý až tretí instar) vo vegetácii na zemi.

Samička po oplodnení znáša na listy živnej rastliny pomerne hodne menších bledožltých vajíčok v plošných znáškach po 200 až 1 200 kusov (výnimočne bolo opísaných až 1 800 kusov v znáške od jednej samičky). Z týchto sa v auguste až septembri po cca 10 až 14 dňoch liahnu malé húseničky.

Húsenica je na svojom povrchu chránená silnejšou vrstvou chĺpkov, ktoré sú po celom jej tele. Je heliofilná, polyfágna. Spočiatku sú červeno-hnedé s malými bielymi škvrnkami a s dlhými chĺpkami. Neskôr sú čierno sfarbené s bielymi bradavičkami na bokoch. Živí sa rôznymi druhmi rastlín: Taraxacum, Plantago, Galium, Urtica, Rumex a iné.

Kukla spriadača medvedieho je čiernej farby, nepravidelného tvaru a býva uložená v šedom zámotku, ktorý je premiešaný s chĺpkami z húsenice. Leží na zemi medzi rastlinstvom. Z kukly sa imágo liahne za dva až tri týždne po zakuklení.