Sokratovský dialóg
Sokratovský dialóg (gr. Σωκρατικὸς λόγος alebo Σωκρατικὸς διάλογος) je literárny štýl prózy, ktorý sa vyvinul v Grécku na prelome 5. a 4. storočia pred Kr. Zachoval sa nám v dialógoch Platóna a niektorých dielach Xenofóna, v ktorých rečníci diskutujú o morálnych a filozofických problémoch používajúc pri tom sokratovu metódu. Sokrates je v nich často hlavnou postavou.
Okrem Platóna a Xenofóna písali sokratovské dialógy aj Antisténes, Aeschines z Fétosu, Faidón z Elidy, Eukleides z Megary, Šimon obuvník, Teokritos a Aristoteles. Cicero napísal v latinčine podobné dialógy rozoberajúc v nich filozofické a rečnícke problémy (napríklad De re publica).
Diela
Platón
Vo všeobecnosti sa všetky skoré Platónove dialógy považujú za sokratovské. Okrem nich sa k nim priraďujú aj niektoré staršie.
- Alkibiades prvý
- Alkibiades druhý
- Obrana Sokratova
- Kratylus
- Epinomis
- Eutyfron
- Charmides
- Kriton
- Parmenides
- Teaitetos
- Hippias väčší
- Hippias menší
- Ion
- Laches
- Lysis
- Menon
- Protagoras
- Faidon
- Sofista
- Kritias
- Štát
- Symposion
- Timaios
- Filebos
- Faidros
- Eutydemos
- Gorgias
- Štátnik
Xenofón
- Symposion
- Sokratova Obhajoba
- Hierón
- Spomienky na Sokrata
Cicero
- De re publica
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Socratic dialogue na anglickej Wikipédii.