Kriton

Dialóg začína prebudením Sokrata v cele v prítomnosti Kritona, ktorý ho prišiel navštíviť. Keď Sokrates vyjadrí svoje prekvapenie, že strážca ho vpustil dnu v tak skoré ráno, Kriton odpovedá, že strážcu pozná veľmi dobre a že mu je v istej veci dlžníkom.

Kriton má pre Sokrata zlé správy. Informuje ho, že podľa svedkov, loď dorazila naspäť z Delosu a že zajtra bude popravený. Sokrates túto správu odmieta s tým, že mal sen, v ktorom mu žena odetá v jasnom rúchu hovorí:

Ó Sokrates, na tretí deň prídeš do úrodnej Ftie.

Sokrates hovorí, že zmysel tejto vízie je jasný.

Kriton na Sokrata nalieha, aby utiekol. Ak tak nespraví, ľudia si budú myslieť, že Kriton a jeho ďalší priatelia boli príliš lakomí na to, aby financovali útek. Táto Kritonova obava môže byť interpretovaná tak, že vykúpiť si cestu z väzenia bolo také bežné, že ľudia s tým nielenže nevyjadrovali nesúhlas, ale dokonca to očakávali.

Sokrates odmieta Kritonov návrh podplatiť strážcu a prípadných udavačov. Kriton protestuje, že udavačov možno kúpiť lacno a dodáva, že ak sa Sokrates obáva, že by mohol vyjsť na mizinu, do mesta prišli Simmias a Cebes a priniesli so sebou peniaze.

Kriton potom vysloví morálny pohľad na bežného človeka: Otec má povinnosť vychovať a vzdelať svoje deti. Ak je to len možné, Sokrates sa musí snažiť, aby sa z jeho detí nestali siroty. Kriton sa však neponúkne, že sa bude o ne starať. Pokračujúc ďalej hovorí, že proces sa nikdy nemal uskutočniť, ale keď sa tak už napokon predsa len stalo, mal byť vedený úplne inak. Zlyhanie možnosti úteku zapríčinené zbabelosťou priateľov Sokrata, bude len smiešnym vyvrcholením celej aféry (45d,e).

Sokrates Kritonovi odpovedá, že je jedným z tých, ktorí musia byť vedení rozumom. Pohrdne názormi masy ľudí, ktorí myslia iracionálne a konajú náhodne. Hovorí, že len názory toho človeka, ktorý rozumie spravodlivosti, majú hodnotu (47c,d). Peniaze, povesť a kŕmenie detí sú hodnoty bezmyšlienkovitých ľudí (48c). Sokrates potom pozýva Kritona, aby uvážili, aká je definícia spravodlivosti a či je vôbec niekedy správne činiť úmyselne to, čo je zlé.

Sokrates zastáva názor, že odplácanie nespravodlivosti nespravodlivosťou alebo zla zlom je vždy nesprávne. Je to práve tak nesprávne ako činenie nespravodlivosti na prvom mieste. Hovorí, že tento názor nebol a nikdy nebude zdielaný väčšinou ľudstva. Tí, ktorí sa v tomto rozchádzajú, sa musia nevyhnutne neznášať.

Sokratovo tvrdenie, že odporovanie zlu akýmikoľvek inými prostriedkami ako presviedčaním je zlo, je starovekou formuláciou morálneho pacifizmu. Obrana jeho postojov spočíva úplne na analógii. Tvrdí, že občan je voči štátu v takom pomere, v akom je dieťa voči svojmu rodičovi a otrok voči svojmu pánovi. Štát mu dal život (regulovaním manželstva), vychoval ho a vzdelal ho. Je potomkom ("ek-gonos") a otrokom ("doulos") štátu a nemá žiadne právo prestať ho poslúchať potom, čo bol k nemu taký dobročinný (50e).

1. Sokrates ohrozuje dobré meno svojich priateľov. Ak Sokrates bude popravený, bude sa zdať, že Kriton si váži peniaze viac ako priateľov. Kriton považuje takúto povesť za zahanbujúcu a škodlivú a to aj napriek tomu, že takto budú zmýšľať ľudia, ktorí Sokrata a Kritona dostatočne nepoznajú. Takých bude veľa. Človek musí rešpektovať mienku veľkej skupiny ľudí, pretože títo môžu spôsobiť veľké zlo.
2. Sokrates nemá mať obavy o Kritonovu povesť a o peniaze. Únik pred smrťou je dôstojnejší.
3. Sokrates má podporu v iných mestách, vrátane Solúnu. Exil by nebol zlou voľbou, aj keď Sokrates vo svojej obhajobe pred súdom povedal, že by radšej zomrel ako by mal odísť do vyhnanstva.
4. Sokrates by nejednal správne, ak by nesplnil svoje rodičovské záväzky.
5. Sokrates by jednal zbabelo, ak by neodporoval nespravodlivosti (predpokladajúc, že rozhodnutie súdu a následná poprava sú nespravodlivé). Podporil by svojich nepriateľov. Vyberá si ľahšiu cestu namiesto cesty odvahy, cti a cnosti, ktorú Kriton vidí v úteku pred nespravodlivou smrťou.

1. Verejná mienka nie je dôležitá pre jeho rozhodnutie. Nevedomosť tých mnohých, o ktorých hovorí Kriton, im nedovoľuje činiť správne voľby a preto ich názory sú bez hodnoty pre toho, kto hľadá pravdu a dobro.
2. Hlavným problémom je, či by útek bol spravodlivým.
3. Človek nemá nikdy činiť nespravodlivosť. Robenie zla ľuďom a ľudské zlo vedie k nespravodlivosti.
4. Muži, predovšetkým takého veku ako Sokrates, by sa nemali báť smrti.

1. Zákony stoja vyššie ako rodičovstvo, pretože splodili, vychovali a vzdelali svojich občanov. Tak ako má človek rešpektovať rozhodnutia svojich rodičov, tak má rešpektovať rozhodnutia zákonov, a to ešte vo vyššej miere.
2. Keďže Sokrates zostal v Aténach po dovŕšení dospelosti, vlastne súhlasil s tým, že bude zákony poslúchať.
3. Ak by sa voči štátu vzoprel, bol by všade, kam by išiel, vnímaný ako škodlivý element.
4. Ak má človek možnosť výberu, či zákony poslúchať alebo neposlúchať, potom ničí ich moc. Ničenie zákona je nesprávne, pretože ľudia vyžadujú existenciu komunity a komunita vyžaduje zákony.
5. Ak by sa vzoprel, jeho pozícia v posmrtnom živote by bola neistá.

• Platon. Dialógy. Preklad Július Špaňár. Vyd. v tomto výbere 1. Zväzok I. Bratislava : Tatran, 1990. 928 s. (Zlatý fond svetovej literatúry; zv. 107.) ISBN 80-222-0125-1. S. 365 – 382. (úvod a preklad)

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Crito na českej Wikipédii.

• Preložili Woods & Pack, 2007
  • Spojené s Eutyfronom, Obhajobou Sokrata a scénou smrti z dialógu Faidon
• Kriton, Internet Classics Archive, preložil Jowett