Sodomia

Pojem sodomia je priamo odvodený od pasáže v Biblii (kniha Genesis) spomínajúcej hriešne správanie obyvateľov Sodomy. Ľudia so správaním im "podobným" sa označovali ako sodomiti (odtiaľ neskôr sodomia). V otázke, v čom presne spočíva hriech Sodomčanov z Biblie, sa nezhodujú jednak kresťanské a judaistické teologické texty, jednak prvé kresťanské teologické texty a napokon ani viacero dnešných autorov. V tomto probléme zohráva značnú úlohu aj spôsob prekladu pôvodného textu pasáže Biblie. Zo štyroch veľkých tzv. učiteľov cirkvi napr. Augustín z Hippa zastával názor, že hriech Sodomčanov spočíval v tom, že sa tam zo zvyku vykonávalo smilstvo s mužmi (homosexualita), ostatní boli iného názoru.

V 11. storočí sa prvý raz stretávame s výrazom v tvare "sodomia" u benediktínskeho mnícha menom Petrus Damianus. Tento text definoval sodomiu ako rad sexuálnych praktík, ktoré majú spoločné to, že neslúžia na rozmnožovanie, konkrétne masturbácia, vzájomné chytanie a trenie mužských genitálií, coitus inter femores a análny styk.

Tomáš Akvinský ju definoval ako hriech proti prírode a konkrétne jeden z nasledujúcich druhov rozkoše: masturbácia, styk s "tvorom iného druhu", styk s osobou nemajúcou požadované pohlavie a neprirodzený výkon súlože (napríklad použitím nepatričných nástrojov alebo "inými monštruóznymi a beštiálnymi spôsobmi"). Najhoršie je podľa Tomáša Akvinského smilstvo so zvieraťom, najmenej zlá je masturbácia.

Napriek týmto názorom nebola sodomia (nech už je definovaná akokoľvek z bežných definícií) spočiatku podľa dochovaných správ trestná - v Európe až do 11./13. storočia. Výnimku tvorí len Justiniánov zákonník z roku 533, ktorý na cudzoložstvo a sodomiu (v zmysle homosexuálny styk a pedofíliu) uvalil trest smrti, tento zákon mal však politické ciele. Druhou výnimkou boli španielski Vizigóti, kde bola od roku 650 sodomia trestná.

Do 11. storočia sa sodomiou zaoberali – aj to len veľmi ojedinele – cirkevné súdy. V cirkevnej oblasti bola sodomia klasifikovaná ako (bežný) hriech a tresty boli veľmi mierne. Od 11. storočia sa ňou zaoberali svetské súdy. Sodomia sa chápala ako homosexualita a zoofília, neskôr aj ako styk s mŕtvolami, ukájanie na sochách a ešte nakoniec aj masturbácia.

V druhej polovici 13. storočí nastala zmena. Vnímanie sodomie (prevažne v zmysle homosexualita) sa zmenilo v súvislosti s propagandou proti islamu v rámci krížových výprava, kde sa napríklad tvrdilo, že Mohamed šíril medzi svojimi hriech sodomie, že saracéni znásilňujú biskupov a kresťanských chlapcov a podobne. V nemčine sa výraz kacír (Ketzer) v tomto období používal ako synonymum pre sodomita (v zmysle homosexuál alebo zoofil). Z 15. storočia sú už bohaté doklady o trestaní sodomie - homosexuálov v Taliansku (najmä Benátky a podobne), Holandsku, Nemecku a inde v Európe, a to od vykastrovania po upálenie. Zaujímavé je aj to, že v tomto období sa pri pohlavnom styku staršej osoby a mladistvého/dieťaťa tento mladistvý/dieťa trestal ako spolupáchateľ, nie ako obeť.

Z dobre doloženého kantónu Zürich vo Švajčiarsku sa v rokoch 1400 - 1798 z celkovo 1424 popráv uskutočnilo 179 popráv z dôvodu sodomie. O vtedajšom vnímaní závažnosti tohto "zločinu" svedčí fakt, že za bosoráctvo bolo za rovnaké obdobie popravených oveľa menej, a to 80, ľudí a za vraždu približne rovnako veľa, 193, ľudí.

Ďalším motívom na prenasledovanie sodomie bola kniha Kladivo na čarodejnice (1487), ktorá označila sodomiu za jeden z hlavných príznakov čarodejníctva.

V rímskonemeckej ríši podľa trestného zákonníka Constitutio Criminalis Carolina (1532 - 18. stor.) platilo ...keď koná necudnosť ...človek so zverou, muž s mužom, žena so ženou, pozbyjú i života. A budú, podľa obecného zvyku, ohňom vpravení od života k smrti [teda upálení] . Na druhej strane tento zákonník dekriminalizoval iné formy sodomie. Tento zákon prevažne neplatil napríklad v Česku, kde, podobne ako v iných oblastiach, do 18. storočia prevažovali rôzne lokálne normy a zvyky.

Vo Francúzsku sa výraz sodomia právne chápal v posledných storočiach výlučne v zmysle homosexuálny (análny) styk. Francúzsko bola prvá krajina, ktorá – roku 1791 za Napoleona I. – sodomiu urobilo beztrestnou. Už roku 1726 sa však vo Francúzsku uskutočnilo jedno z posledných vážnych potrestaní za sodomiu (upálenie zaživa).

V Rakúskej monarchii sa podľa čl. 74 § 6 zákona Márie Terézie Constitutio Criminalis Theresiana z roku 1768, ktorý bol silne ovplyvnený rímskonemeckým Constitution Criminalis Carolina, sodomia - presnejšie „neprirodzené smilstvo“ (=smilstvo proti prírode, protiprirodzené smilstvo, smilstvo proti prirodzenosti), čím sa myslelo zoofilné a homosexuálne správanie a masturbácia - trestala sťatím hlavy a následným spálením tela (v prípade homosexuála) resp. upálením zaživa (v prípade zoofílie) páchateľa aj zvieraťa. Okrem toho zákon trestal incest, pohlavný styk s mŕtvolou, nemanželský styk a neprirodzenú chlípnosť medzi mužom a ženou. V roku 1787 osvietenský zákon Constitutio Criminalis Josephina (Josefinisches Strafgesetzbuch) Jozefa II. trest homosexuálom zmiernil na väzenie/nútené práce/bičovanie, beztrestnou sa stala masturbácia, nemanželský styk a neprirodzená chlípnosť medzi mužom a ženou. Rakúsko bolo týmto prvou európskou krajinou, ktorá zrušila trest smrti za homosexuálne správanie (nasledované však bolo Francúzskom, ktoré o 3 roky neskôr homosexualitu úplne dekriminalizovalo). V roku 1803 bol prijatý nový rakúsky trestný zákon (Strafgesetz 1803), v ktorom sa opäť vyskytuje „smilstvo proti prírode“, no bez ďalšej konkretizácie, čo viedlo k pomerne širokej interpretácii ustanovenia. V roku 1824 cisársky dekrét znova definoval neprirodzené smilstvo ako homosexuálne a zoofilné správanie. Trestom bolo väzenie (½ -1 rok). V novele z roku 1852 (Strafgesetz 1852), ktorá v Česku platila až do roku 1950 a v Rakúsku až do roku 1975, sa tieto ustanovenia v podstate prevzali. § 129 a nasl. konkrétne znie:Ako zločin sa potrescú aj nasledujúce druhy smilstva: I. Smilstvo proti prírode, to jest a) so zvieratami, b) s osobami rovnakého pohlavia. Trestom je ťažký žalár 1 -5 rokov...[za určitých okolností až 10 či 20 rokov]…II. Incest.... III. Zvedenie [osoby zverenej pod dohľad]... Skutkovú podstatu napĺňala aj vzájomná masturbácia osôb rovnakého pohlavia. Trvalým problémom tohto zákona bola nejasná definícia „smilstva“, a súdy napríklad v prvej ČSR ju vykladali veľmi voľne.

V Uhorsku sa podľa článku 74 Iurisprudentia Criminalis z roku 1751 análny styk dvoch mužov trestal smrťou. Vyššie spomenuté rakúske zákony z roku 1768 a 1787 (a 1803?) platili aj na území Uhorska. Uhorský zákon z roku 1843 zahrnoval homosexuálne a zoofilné správanie pod neprirodzené smilstvo a trestom bolo väzenie (za homosexuálne správanie 3 roky). 1852 – (?)1861 platil vyššie uvedený rakúsky zákonník z roku 1852, potom bol obnovený uhorský zákon z roku 1843. V novele uhorského trestného zákona z roku 1878, ktorá na Slovensku platila až do roku 1950, styk so zvieratami aj s mužmi naďalej patril pod „neprirodzené smilstvo“ a trestal sa väzením, ale trest za homosexuálne správanie sa znížil na 1 rok.

V Česko-Slovensku bol v roku 1950 prijatý prvý spoločný trestný zákon pre Česko aj Slovensko (zákon č. 86/1950 Zb.). V ňom je už trestný „len“ pohlavný styk s osobou rovnakého pohlavia (§ 241, odňatie slobody na 1 až 5 rokov podľa skutkovej podstaty) a incest (§ 242). Styk so zvieratami sa nespomína. V roku 1961 vstúpil do platnosti nový čs. trestný zákon, podľa ktorého je trestná súlož len osoby staršej ako 18 rokov s osobou rovnakého pohlavia mladšou ako 18 rokov, pričom sa potrestá ten z dvojice, ktorý je starší ako 18 rokov (§ 244, odňatie slobody na 1 až 5 rokov), ďalej budenie verejného pohoršenia pohlavným stykom s osobou rovnakého pohlavia a opäť incest (§ 245). Styk so zvieratami sa nespomína.

Zákonom č. 175/1990 bol § 244 zákona z roku 1961 zrušený. Súčasný slovenský trestný zákon z roku 2005 pohlavný styk s osobou rovnakého pohlavia nespomína, spomína incest, a zvieratá spomína iba v súvislosti zákazu týrania zvierat (§ 378).