Sociológia kultúry

Sociológia kultúry (Sociology of Culture, Kultursoziologie) je chápaná ako úseková, odvetvová alebo špeciálna sociologická disciplína, ktorej predmetom je štúdia oblasti kultúry, presnejšie spoločenskej podmienenosti kultúry a prejavu pôsobenia kultúry v živote ľudí v podobe socio-kultúrnych javov a procesov. Sociológia kultúry je rôznorodo nahliadaná, rozporná, rozsiahla a ťažko definovateľná z hľadiska skúmania kultúry, ktorá je vytváraná, ale súčasne vždy aj relativizovaná jednaním a chovaním ľudí.[1]

Rozdelenie sociológie kultúry

V systéme sociológie býva pojem sociológia kultúry používaný v rôznych zmysloch :

  • generalizujúce pojatie (sociológia kultúry je stotožňovaná s klasickou sociológiou, pretože predpokladá, že neexistuje žiadny sociálny jav bez kultúrneho kontextu)
  • univerzalistické pojatie (sociológia kultúry ako jedna zo sociologických subdisciplín)
  • špecifické pojatie (sociológia kultúry ako teoreticko-empirická disciplína)
  • z hľadiska pojatia kultúry, ktoré v spojení so sociológiou zvýrazňuje taktiež metodologický a výkladový rámec iných spoločenských vied
  • z hľadiska pomeru v zastúpení teórie a empírie
  • z hľadiska európskej (samostatná disciplína) a americkej (súčasť antropológie) sociologickej tradície
  • z hľadiska prítomnosti alebo absencie hodnotiacich momentov vzťahu ku kultúre, kde je možné usudzovať axiologické prístupy v sociológii kultúry
  • z hľadiska vzťahu sociológie kultúry a histórie - smery historizujúce (Webber) a ahistorické (L.A. White)

Niektoré témy sociológie kultúry: funkcia kultúry z perspektívy sociológie v kontexte sociokultúrnych systémov, rozdiel medzi vysokou a nízkou kultúrou, sociológia životného štýlu, kultúra a príroda, kultúra a civilizácia, kultúra a náboženstvo, kultúra a dejiny, diferencia tradičného a moderného v kultúrnych systémoch, sociálna komunikácia, kultúrne hodnoty a potreby, kultúrne a sociálne zmeny, voľný čas a kultúra, rodina z pohľadu sociológie, kultúrny kolektivizmus a individualizmus, a ďalšie.

Dejiny sociológie kultúry

Popri eklektických počiatkoch a súčasných pluralistických tendencií možno rozoznať tri významné smery:

Dejiny sociológie kultúry sa miešajú s inými vedným disciplínami ako filozofia dejín, historiografia, etnológia, etnografia, antropológie, psychológia národov a sociálna psychológia. Významné obdobie pre výskum nastáva počas osvietenstva, prvými teóriami o civilizácii (filozofi Holbach, Condorcet) a neskôr v romantizme, v kontexte rozumového zdokonaľovania jednotlivca a spoločnosti (Kant, Fichte, Schiller).

Romantizmus rozlišoval medzi kultúrou, ktorú možno pestovať a civilizáciou, ktorú možno organizovať. V počiatkoch sociológie kultúry mal pre ňu význam aj nemecký historizmus a historiografia. Problematiku cyklických teórií kultúrneho vývoja v spojení s teóriami lokálnych civilizácii a tzv. kultúrnym pesimizmom voči západnej spoločnosti prezentoval Oscar Sprengler. Iný smer poukazoval na spirituálno-redukcionistické výklady (Sorokin).

Ďalší, antropologický smer, posledný spomenutý vylúčil a chápal kultúru ako výsledok ľudských činností, materiálnych i nemateriálnych, vrátane osobnostných rysov a schopností, spôsobu chovania, ktoré si človek ako člen spoločnosti osvojil (Tylor, Boas, Kloskowska). Obavy z dvojznačného pôsobenia techniky vo vzťahu ku kultúre sa ozývajú napríklad v štúdiách L. Mumforda.

Zmenám v odvetviach kultúry, súvisiacim so vzdelávaním, sa venovali P. Bourdie a J.C. Passeron. Sociologicko-selektívny prúd v sociológii kultúry reflektuje tak vo svojich koncepciách napätie, plynúce z nezmieriteľnosti medzi tradičnými a modernými spoločnosťami (Mannheim). V súčasných pluralistických koncepciách sociológie kultúry dva formujúce smery - inštrumentalizmus a praxeologické prístupy; intergratívne prístupy, reagujúce na krízu v kultúre a spoločnosti.

Referencie
  1. A. Kloskowska

Bibliografia
  • GROH, A.: Theories of Culture. London: Routledge, 2019, ISBN 978-1-138-66865-2
  • KOLEKTÍV: Velký sociologický slovník. Praha: Karolinum, 1996
  • MURPHY, R. F.: Úvod do kulturní a sociální antropologie. Praha: SLON, 1998
  • REICHEL, J.: Kapitoly systematické sociologie. Praha: Eurolex Bohemia, 2004
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.