Snofru
Snofru alebo Snofrev alebo po grécky Soris bol zakladateľ 4. dynastie starovekého Egypta. Vládol približne v rokoch 2614 – 2579 pred Kr. podľa Beckeratha alebo 2613 – 2589 pred Kr. podľa Shawa.[1]
Snofru
- 4. dynastia
- okolo 2614 – 2579 (±50) pred Kr.
- (Allen: 2575 – 2551/2550; Arnold: 2600 – 2555; Dodson: 2597 – 2547;
Krauss: 2670 – 2620; Málek: 2573 – 2549; Redford: 2649 – 2609;
Shaw: 2613 – 2589)
Vlastné meno
|
Snofru (s-nfrw(j))
Ten, ktorý ma robí dokonalým
Horovo meno
|
(Hor) Nebmaat (nb-m3ˁt) – Pán Maat
Meno Oboch paní
|
Nebmaat (nb-m3ˁt) – Pán Maat
Meno Zlatého Hora
|
Bik-nebu (bjk-nbw) – Zlatý Hor
Grécke formy mena | Σωρις - Soris (Manethó SIA) |
---|
Život
Snofru bol manželom Hetepheres, o ktorej sa predpokladá, že bola dcérou jeho predchodcu Huneja (Chuneja). Zdá sa, že jeho svokor mohol byť zároveň aj jeho otcom, pričom Snofru mohol byť synom Hunejovej vedľajšej manželky a Hetepheres dcérou Veľkej kráľovskej manželky. Práve manželstvo umožnilo Snofruovi získať trón. Bol pravdepodobne otcom faraóna Chufua.
Snofru dal postaviť viacero pyramíd. Celkovo použil väčší objem kameňa ako ktorýkoľvek iný faraón. V prvom rade dokončil Hunejovu pyramídu v Meidúme a premenil ju zo stupňovitej pyramídu na klasickú pyramídu. Na tom istom mieste potom dal vybudovať aj pyramídu pre seba. Neskôr dal vystavať ešte slávnu Lomenú pyramídu v Dahšúre a Červenú pyramídu na tom istom mieste. Je možné, že aj menšia pyramída v Seile neďaleko Mejdúmu bola postavená na jeho príkaz.
Na Palermskej doske sa nám zachovali záznamy z niekoľkých rokov jeho vlády. Vieme tak, že Snofrev viedol vojenskú výpravu na Sinaj, aby bránil egyptské záujmy v tyrkysových lomoch, a výpravy do Núbie a Líbye. V nápise na doske sa uvádza, že faraón vyslal 40 lodí, aby priviezli cédrové drevo z Libanonu. Snofru začal aj s výstavbou lodí, časť ktorých použil pri obchode s inými krajinami a časť pri svojich vojenských ťaženiach.
Vo Westcarovom papyruse pochádzajúcom z obdobia Strednej ríše máme zachytený príbeh z obdobia Snofruovej vlády. Záznam opisuje kráľovský život počas 4. dynastie a opisuje Snofrua ako veľkomyselného človeka, ktorý je schopný pristupovať aj k poddaným ako k seberovným. Neskoršia tradícia považovala Snofrua za spravodlivého, dobrého vládcu.