Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity

Projekt lietania do stratosféry pomocou meteorologických balónov bol prvým technologickým projektom Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA). Nápad vznikol v roku 2008 podľa vzoru prvých podobných projektov, ktoré boli realizované v USA. Projekt získal názov skBalloon. Hlavnou ideou projektu bolo nadchnúť mladých ľudí a technikov pre vesmír a vesmírne technológie a takýmto spôsobom ukázať, že aj Slovensko sa môže podieľať na kozmickom výskume. Cieľom bolo vyvinúť sondu, ktorá dokáže opakovane lietať na hranicu vesmíru, t. j. do stratosféry do výšok približne 35 – 40 km a do tejto výšky vynášať náklad v podobe vedeckých a technologických experimentov. Projekt skBalloon je stále veľmi aktívny. V roku 2013 prerástol aj do medzinárodnej spolupráce a zároveň na jeho základoch vznikla aj prvá spin-off firma GoSpace, ktorá ponúka komerčné lety do stratosféry. Technici, ktorí s týmto projektom vyrástli a získali skúsenosti, pracujú v dnešných dňoch aj na vývoji prvej slovenskej družice skCUBE.

V noci z 12. na 13. augusta 2015 SOSA vypustila z Letiska Partizánske sondu Julo X. Stratosferický balón vystúpi do výšky 35 km a mal za úlohu skúmať meteorický roj Perzeidy. Na projekte spolupracujú s Hvezdárňou Partizánske a observatóriom Modra.[3]

Tradičným miestom pre vypúšťanie sond JULO sa stala Hvezdáreň v Partizánskom.

Satelit skCube

Vlajkovým projektom SOSA je stavba prvej slovenskej družice s názvom skCUBE. Ide o projekt navrhnutia, skonštruovania, vypustenia do vesmíru, riadenia a následného spracovania dát družice typu CubeSat 1U s rozmermi 10×10×10 cm a váhou 1 056 g.

Hoci sa slovenskí odborníci podieľali na vývoji československých satelitov radu Magion v 70. rokoch minulého storočia, a aj keď sú slovenské prístroje konštruované aj dnes do zahraničných družíc, od získania samostatnosti v roku 1993 naša krajina zatiaľ nevypustila na obežnú dráhu teleso, ktoré by bolo kompletne navrhnuté, skonštruované a riadené z územia Slovenska.

Nositeľom projektu je Žilinská univerzita v Žiline, ktorá v spolupráci so Slovenskou technickou univerzitou a Slovenskou organizáciou pre vesmírne aktivity pracuje na projekte od roku 2012. Finančne sa rozhodli družicu podporiť aj Ministerstvo školstva a Ministerstvo dopravy SR. Od roku 2014 sa k projektu pripojila aj Letecká fakulta Technickej univerzity v Košiciach.

• Skonštruovať a vypustiť prvý slovenský satelit na obežnú dráhu Zeme.
• Nasmerovať slovenský priemysel na cestu vývoja a konštrukcie vesmírnych technológií.
• Podporiť snahu Slovenska stať sa plnohodnotným členom Európskej vesmírnej agentúry ESA.
• Motivovať mladých ľudí pre štúdium a uplatenie sa v technických odboroch.
• Zviditeľniť Slovensko na poli technologického dobývania vesmíru.
• Realizácia vedeckých experimentov na palube vesmírnej družice v rámci aktivít slovenskej akademickej obce.

Družicu pôvodne mala na obežnú dráhu vyniesť nosná raketa Falcon 9 v1.1 FT americkej firmy SpaceX. Štart bol naplánovaný originálne na október 2016 z Cape Canaveral na Floride.

Po niekoľkých odkladoch nakoniec došlo k rozhodnutiu vypustiť skCube na rakete PSLV z kozmického centa Satiša Dhawana v Indii. Štart sa uskutočnil 23.6.2017 03:59 UTC.

Úspešné vypustenie a aktivita skCUBE na obežnej dráhe boli predbežne potvrdené o 5:28 UTC (7:28 SELČ),

Tento projekt má za cieľ návrh a budovanie repliky plne funkčnej kabíny kozmickej lode. Dovoľuje modelovať kozmické lety podľa rôznych scenárov a taktiež testovanie kozmických lodí s rôznym pridaným vybavením (napríklad autopilot) v realistickom prostredí.

Medzi ďalšie ciele projektu je naučiť záujemcov základom kozmických letov, resp. dovoliť im pozrieť sa na rôzne časti Slnečnej sústavy z perspektívy pilota – kozmonauta, ako aj pozdvihnúť celkový spoločenský záujem o kozmické lety.

Rozlišujeme tri rôzne režimy fungovania simulátora:

1. realistický simulátor
2. arkádny simulátor
3. planetárium

Každý z týchto režimov používa iné programové vybavenie.

1. Realistický simulátor plne modeluje fyziku kozmickej lode. Ako fyzikálny modul používa EVDS spolu s grafickým modulom EDGE, SpaceEngine, alebo X-Plane.

2. Arkádny simulátor používa zjednodušenú fyziku. Zjednodušuje veľa aspektov riadenia lode, dovoľuje ľahšie sa naučiť orbitálnu mechaniku. Taký simulátor môže byt vytvorený na základe hry Kerbal Space Program.

3. Planetárium zobrazuje let vesmírom bez použitia fyzikálneho modelovania, respektíve s použitím iba základného fyzikálneho modelovania. Dovoľuje ľuďom preskúmať Slnečnú sústavu, jej telesá a iné hviezdne systémy bez obmedzenia fyzikálnymi zákonmi. V podstate tento mód je len vizualizácia s vzdelávacou informáciou, ktorá sa zobrazuje na displejoch kozmickej lode. Vhodným softwarom na realizáciu tejto verzie je SpaceEngine.

Elektronika a mechanická konštrukcia týchto typov simulátorov sa môže líšiť podľa toho, kde presne má byť simulátor nainštalovaný a na aké účely ma slúžiť. Taktiež je možné realizovať všetky tri typy simulátora na báze jednej kabíny.

Projekt suborbitálnej rakety ARDEA (Amateur Rocket DEvelopment Adventure) je projekt relatívne lacného suborbitálneho prostriedku pre dopravu 2 kg užitočného zaťaženia do výšky 120 km. Pohonom budú hybridné raketové motory s oxidom dusným (N₂O), ako okysličovadlom. Suborbitálne rakety (rakety, ktoré nedosahujú orbitálne rýchlosti, resp. dosahujú podstatne nižšie rýchlosti) sa osvedčili tiež pre rôzne technologické pokusy, ako tvorba nových zlúčenín v prostredí mikrogravitácie, aerodynamické skúšky rôznych návratových zariadení a pod. Raketa, ktorá dosiahne výšku nad 100 km, podľa medzinárodného dohovoru prekoná hranicu kozmického priestoru. Pretože Slovensko patrí medzi vnútrozemské štáty, s pomerne hustým osídlením (neexistuje neobývaná lokalita na území Slovenska väčšia, ako myslený kruh o priemere aspoň 10 km), situované ďaleko od morí a oceánov, bude treba zvoliť inú lokalitu pre vypustenie uvedených prostriedkov. Núkajú sa 3 možnosti – 1. neobývané vnútrozemie/púšť, 2. morské/oceánske pobrežie s určitým úzkym streleckým sektorom, alebo 3. voľné more/oceán.