Slivka (veľký rod)

Slivka[1] (lat. Prunus) je rod z čeľade ružovité (prípadne staršie čeľade mandľovité - pozri nižšie). V slovenčine zahŕňa viacero rodových názvov (pozri aj nižšie): mandľa, broskyňa, čerešňa (višňa), vavrinovec (vavrínovec), čremcha, slivka [v užšom zmysle] (vrátane trnky), marhuľa, myrobalan (myrobalán) a broskyňomandľa.

Zaradenie v systéme

Existujú tieto základné spôsoby zaradenia rodu Prunus v širšom zmysle (resp. jemu ekvivalentných rodov v niektorých systémoch, napr. Cerasus, Amygdalus atď. - pozri napr. dole Marhold-Hindák 1998):

  • V systéme APG a podobných nových systémoch je Prunus jediným rodom tribusu Amagdaleae z podčeľade mandľovaté (lat. Amygdaloideae) v širšom zmysle, ktorá patrí do z čeľade ružovité. Podčeľaď mandľovaté v širšom zmysle sa v niektorých súčasných systémoch nazýva tavoľníkovaté (lat. Spiraeoideae) v širšom zmysle alebo jabloňovaté (Maloideae) v širšom zmysle.
  • V iných (skôr starších) systémoch je Prunus jeden z 3 (prípadne 4 či 5) rodov podčeľade mandľovaté (lat. Amygdaloideae) v užšom zmysle, ktorá patrí do čeľade ružovité. Podčeľaď mandľovaté v užšom zmysle sa v niektorých systémoch nazýva slivkovaté (lat. Prunoideae). Alternatívne môže byť tento typ systému trochu zložitejší: rod Prunus je jediným rodom tribusu Amygdaleae a až tento tribus tvorí spolu so spravidla 3 ďalšími tribusmi (obsahujúcimi vyššie spomínaných niekoľko rodov) vyššie spomínanú podčeľaď mandľovaté (či slivkovaté) v užšom zmysle.
  • V iných (skôr starších) systémoch je Prunus jeden z 3 (prípadne 4 či 5) rodov tribusu Pruneae, ktorý patrí priamo (teda bez podčeľade ako medzikroku) pod čeľaď ružovité.
  • V iných (najmä starších) systémoch patrí rod Prunus nie do čeľade ružovité, ale do čeľade mandľovité (=slivkovité; lat. Amygdalaceae, Prunaceae, zastarano: Drupaceae) dvojklíčnolistových rastlín, ktorá obsahuje rovnaké rody ako vyššie spomínaná podčeľaď mandľovaté v užšom zmysle či tribus Pruneae.

Zdroje tejto kapitoly:[2][3][4][5][6][7][8][9][10][11][12][13][14]

Vnútorná systematika

Rehder 1940

Podľa Rehdera 1940: [15]
rod Prunus:

  • podrod Amygdalus - vrátane Persica
    • sekcia Euamygdalus
    • sekcia Chamaeamygdalus
  • podrod Cerasus
    • sekcia Microcerasus - u niektorých autorov zaraďované pod názvom Lithocerasus ako samostatný podrod
    • sekcia Pseudocerasus
    • sekcia Lobopetalum
    • sekcia Eucerasus
    • sekcia Mahaleb
    • sekcia Phyllocerasus
    • sekcia Phyllomahaleb
  • podrod Padus
  • podrod Laurocerasus
  • podrod Prunophora - u iných autorov sa volá Prunus
    • sekcia Euprunus - u iných autorov sa volá Prunus
    • sekcia Prunocerasus
    • sekcia Armeniaca

Poznámka: Sekcia (po slovensky nazývaná aj časť) je jedna z taxonomických kategóriu, po latinsky sa volá sectio (a po anglicky section).

Marhold-Hindák 1998

Podľa Zoznamu vyšších a nižších rastlín 1998 (len pre taxóny vyskytujúce sa na Slovensku): [16]
čeľaď ružovité:

GRIN

Podľa stránky GRIN [17]
rod Prunus:

  • podrod Amygdalus - vrátane Persica
  • podrod Cerasus - okrem Microcerasus
    • sekcia Cerasus - (?) vrátane Maddenia
    • sekcia Laurocerasus - vrátane Padus a Pygeum
  • podrod Prunus
    • sekcia Prunocerasus
    • sekcia Prunus
    • sekcia Armeniaca
    • sekcia Microcerasus
    • sekcia Penarmeniaca
  • podrod Emplectoladus

Wen et al. 2008

Podľa štúdie z roku 2008: [18]
rod Prunus:

  • (-)Amygdalus+Prunus s.s.+Microcerasus+Cerasus
    • (-) Amygdalus+Prunus s.s.+Microcerasus
    • (-) Cerasus - okrem Microcerasus
  • (-)Laurocerasus+Padus+Maddenia+Pygeum
    • (-) Laurocerasus+Padus
    • (-) Pygeum - časť tradičného Pygeum prípadne patrí pod Laurocerasus+Padus
    • (-) Maddenia

Poznámka: Jednotlivé názvy odkazujú (s výnimkou položky Prunus s.s.) na systém podľa Rehdera 1940. To znamená nasledujúce: "Prunus s.s." zodpovedá v systéme GRIN sekciám Prunus, Prunocerasus a Armeniaca. "Amygdalus" zodpovedá v systéme GRIN Amygdalus a Emplectoladus a niektoým druhom z Penarmeniaca. "Cerasus" zodpovedá v systéme GRIN časti Cerasus (bez Maddenie). "Microcerasus" zodpovedá v systéme GRIN Microcerasus a niektorým druhom z Penarmeniaca.

Kurtto et al. 2009

Podľa databázy Euro+Med (2009) sa rod Prunus (vrátane toho, čo je inde Amygdalus, Armeniaca, Cerasus, Druparia, Laurocerasus, Microcerasus, Padellus, Padus, Persica, Tubopadus a pod.) delí priamo na jednotlivé druhy (t.j. bez podčeľadí a/alebo sekcií). [19]

Gilani et al. 2011

Podľa štúdie z roku 2011: [15]
rod Prunus:

  • (-)Amygdalus+Cerasus+Prunus+Microcerasus+Armeniaca
    • podrod Amygdalus
    • (-) Microcerasus
    • podrod Cerasus - okrem Microcerasus
    • podrod Prunus - okrem Armeniaca
    • (-) Armeniaca
  • (-)Laurocerasus+Padus
    • podrod Laurocerasus
    • podrod Padus

Poznámky: Jednotlivé názvy odkazujú na systém podľa Rehder 1940

Shi et al. 2013

Podľa štúdie z roku 2013 [20]: rod Prunus:

  • podrod Cerasus - okrem Microcerasus
  • podrod Padus - vrátane Laurocerasus, Pygeum a Maddenia
  • podrod Prunus
    • sekcia Prunus
    • sekcia Amygdalus - okrem Persica(e)
    • sekcia Armeniaca
    • sekcia Emplectocladus
    • sekcia Microcerasus
    • sekcia Persicae
    • sekcia Prunocerasus

Referencie
  1. BARANEC, Tibor; POLÁČIKOVÁ, Mária; KOŠŤÁL, Jaroslav. Systematická botanika. Nitra : Fakulta prírodných vied UKF v Nitre, 2001. S. 95.
  2. Rosales [online]. mobot.org, [cit. 2020-01-10]. Dostupné online.
  3. Reveal, J.L. 2012. An outline of a classification scheme for extant flowering plants. Phytoneuron 2012-37: 1–221. Published 23 April 2012. ISSN 2153 733X
  4. Prehľad taxónov - vyššie rastliny
  5. Reference: [online]. npgsweb.ars-grin.gov, [cit. 2020-01-10]. Dostupné online.
  6. MANSFELD, Rudolf; BÜTTNER, R.. Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops ((Except Ornamentals)). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2001. 3641 s. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 501 a nasl..
  7. TAKHTAJAN, Armen. Flowering Plants. [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2009. 871 s. ISBN 978-1-4020-9609-9. S. 321.
  8. Rosaceae in Flora of Pakistan @ efloras.org [online]. efloras.org, [cit. 2020-01-10]. Dostupné online.
  9. Brands, S.J. (ed.), 1989-present. Systema Naturae 2000. The Taxonomicon. Universal Taxonomic Services, Zwaag, The Netherlands.
  10. Shi, Shuo & Li, Jinlu & Jiahui, Sun & Yu, Jing & Zhou, Shiliang. (2013). Phylogeny and Classification of Prunus sensu lato (Rosaceae). Journal of integrative plant biology. 55. 10.1111/jipb.12095.
  11. Lee, Sangtae & Wen, Jun. (2001). A Phylogenetic Analysis of Prunus and the Amygdaloideae (Rosaceae) Using ITS Sequences of Nuclear Ribosomal DNA. American journal of botany. 88. 150-60. 10.2307/2657135.
  12. Amygdalaceae / mandloňovité [online]. fab.zshk.cz, [cit. 2020-01-10]. Dostupné online.
  13. mandľovité. In: BETINA, Vladimír et al. Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor, 1975, S. 284
  14. POST, G. E. et al. The Flora of Syria, Palestine and Sinai. Bejrút: American Press 1932 , S. 446 a nasl.
  15. citované v Gilani, Syed Aneel, Rizwana A. Qureshi, Amir M. Khan, Faizan Ullah, Zarqa Nawaz, Ijaz Ahmad, Dan Potter A molecular phylogeny of selected species of Genus Prunus L. (Rosaceae) from Pakistan using the TRN-L & TRN-F spacer DNA. African Journal of Biotechnology, máj 2011, roč. 10, čís. 22, s. 4550-4554. Dostupné online. ISSN 1684–5315.
  16. MARHOLD, HINDÁK. Zoznam nizsich a vyssich rastlin Slovenska [online]. . Dostupné online.
  17. Genus: Prunus L. [online]. GRIN Taxonomy for Plants. Dostupné online. (anglicky)
  18. Jun Wen, Scott T. Berggren, Chung-Hee Lee, Stefanie Ickert-Bond, Ting-Shuang Yi, Ki-Oug Yoo, Lei Xie, Joey Shaw, Dan Potter Phylogenetic inferences in Prunus (Rosaceae) using chloroplast ndhF and nuclear ribosomal ITS sequences. Journal of Systematics and Evolution, 2008, roč. 46, čís. 3, s. 322–332. Dostupné online. (na strane 323 je aj prehľad vývoja systematiky rodu)
  19. KURTTO, A. et al. (2009): Rosaceae. In: Euro+Med Plantbase - the information resource for Euro-Mediterranean plant diversity .
  20. Shi, Shuo & Li, Jinlu & Jiahui, Sun & Yu, Jing & Zhou, Shiliang. (2013). Phylogeny and Classification of Prunus sensu lato (Rosaceae). Journal of integrative plant biology. 55.

Externé zdroje
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.