Čerešňa (Cerasus)

Čerešňa (staršie: višňa[1][2]; lat. Cerasus v širšom zmysle) je v niektorých systémoch rastlinný rod [3][4][5][6], ktorý zahŕňa druhy čerešňa vtáčia a čerešňa višňová a okolo 60[7] s nimi príbuzných druhov. Dnes patrí do čeľade ružovité (Rosaceae); staršie sa niekedy zaraďoval do čeľade mandľovité (=slivkovité; lat. Amygdalaceae, Prunaceae, Drupaceae)[2]. V mnohých systémoch však tento rod neexistuje - podrobnosti pozri nižšie.

Systematika

Podoba taxónu/-ov

Mnohí autori rod tak, ako je definovaný vyššie v prvej vete článku, neuznávajú a namiesto neho majú nasledujúce taxóny (inými slovami: druhy z tohto rodu zaraďujú do nasledujúcich taxónov):

  • rod Cerasus v užšom zmysle (alebo rod Cerasus v najužšom zmysle + rod Padellus) + rod Microcerasus [8], alebo
  • podrod Cerasus (A) rodu Prunus [9], alebo
  • podrod Cerasus (B) rodu Prunus + taxón (konkrétne podrod, sekcia a pod.) Microcerasus (=Lithocerasus) rodu Prunus [10][11][8][12], alebo
  • sekcia Cerasus podrodu Cerasus (C) rodu Prunus + sekcia Microcerasus podrodu Prunus rodu Prunus [7], alebo
  • všetky druhy sú zaradené priamo (t.j. bez medzitaxónov) pod rod Prunus [13].

Napriek tomu, že už potom nejde o jeden rod, vo všetkých uvedených prípadoch sa slovo čerešňa používa v slovenských názvoch ako rodové meno pre všetky druhy z vyššie uvedených taxónov (čiže sa používa ako rodové meno tých druhov z rodu Prunus, ktoré v iných systémoch tvoria rod Cerasus v širšom zmysle).

Poznámky o pojmoch Cerasus a Microcerasus:

1. Vyššie spomínaný podrod Cerasus má v závislosti od autora viacero definícií (z nich prvé tri sú už označené aj vyššie ako A až C):
(A) podrod rodu Prunus zahŕňajúci aj Microcerasus[9];
(B) podrod rodu Prunus nezahŕňajúci Microcerasus [10][8];
(C) podrod rodu Prunus nezahŕňajúci Microcerasus a zahŕňajúci vavrínovec a čremchu [7];
(D) podrod rodu Cerasus nezahŕňajúci Microcerasus [3].
2. Vyššie spomínaná sekcia Cerasus má v závislosti od autora viacero definícií: prvá je uvedená vyššie[7], druhá definícia je iný názov sekcie Eucerasus. Do sekcie Eucerasus (=Cerasus) spravidla patria len druhy čerešňa vtáčia, čerešňa višňová, čerešňa krovitá a Cerasus canescens [3][14][12].
3. Vyššie spomínaný taxón Microcerasus v užšom zmysle nezahŕňa druh Prunus tomentosa (ale pojem Lithocerasus tento druh vždy zahŕňa) [15]

Naddruhové taxóny

Rod Cerasus v širšom zmysle (teda tak, ako je definovaný prvej vete tohto článku) sa zvykne deliť na podrod Cerasus a podrod Microcerasus a obidva tieto podrody sa ďalej delia na sekcie a tie sa ďalej delia na druhy[3]. O delení na sekcie pozri nasledujúci odsek.

Podrod Cerasus vo významoch A, B a D (vysvetlenie písmen pozri vyššie) sa zvykne deliť na sekcie a tie na druhy. Presné delenie na sekcie je sporné. Východisková podoba delení na sekcie bola práca Rehder 1940 (porovnaj v článku slivka (veľký rod)); toto delenie na sekcie sa teda často používa dodnes, to znamená, že podrod Cerasus (význam B) sa najčastejšie zvykne deliť na sekcie: Eucerasus (=Cerasus v najužšom zmysle), Pseudocerasus, Lobopetalum, Phyllocerasus, Phyllomahaleb a Mahaleb. Taxón Microcerasus je v závislosti od systému buď ďalšia sekcia podrodu Cerasus alebo je zaradený inde v rode Prunus a môže sa ďalej deliť na sekcie alebo sa už ďalej nedelí. [9][12][14][16][15][3]

Podrod Cerasus vo význame C (pozri vyššie) sa delí na sekciu Cerasus (t.j. to, čo je inde rod čerešňa) a sekciu Laurocerasus (t.j. najmä vavrínovec a čremcha); obidve sa ďalej delia na druhy - porovnaj GRIN v článku slivka (veľký rod). [7]

V niektorých systémoch sa rod Prunus delí priamo na druhy. [13]

Druhy

Príklady z okolo 60 druhov patriacich do rodu čerešňa (lat. Cerasus v širšom zmysle) - resp. do jemu ekvivalentných taxónov - sú (znak "/" oddeľuje synonymá):

Zdroje tejto kapitoly (ak nie je vyššie uvedené inak) sú: [4][1][6][5][20][21][22]

Charakteristika

Čerešňa pochádza z Európy alebo Ázie. Je to strom alebo ker. Dorastá do výšky 20-30 m. Konáre sú bez tŕňov, jednoduché stopkaté, opadavé. Listy sú pílkaté. Kvety sú päťpočetné stopkaté obojpohlavné v okolíkoch alebo strapcoch. Plod je žltkastá, červená alebo čierna kôstkovica. [5]

Zdroje
  1. ČERVENKA, M. Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava: Príroda, 1986, S. 164
  2. mandľovité. In: Malá encyklopédia biológie. 1975, S. 284
  3. MANSFELD, Rudolf; BÜTTNER, R.. Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops ((Except Ornamentals)). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2001. 3641 s. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 504-513.
  4. Zoznam nizsich a vyssich rastlin Slovenska [online]. Bratislava : Slovenská akadémia vied, [cit. 2019-12-31]. Dostupné online.
  5. čerešňa. In: Encyclopaedia Beliana 3, S. 46-47
  6. BERTOVÁ, Lýdia. Flóra Slovenska IV/3 : Angiospermophytina. Dicotyledonopsida. Rosales. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1992. 565 s. ISBN 80-224-0077-7. S. 509 a nasl..
  7. Advanced Query of Species Data - GRIN-Global Web v 1.10.5.0 [online]. npgsweb.ars-grin.gov, [cit. 2019-12-31]. Dostupné online.
  8. MEŽENSKYJ, V. M. До питання упорядкування українських назв рослин. Повідомлення 2. Назви видів роду Prunus L. In: Sortovyvčenňa, č. 3, 2014
  9. Rehder 1940 citovaný v: Gilani, Syed Aneel, Rizwana A. Qureshi, Amir M. Khan, Faizan Ullah, Zarqa Nawaz, Ijaz Ahmad, Dan Potter A molecular phylogeny of selected species of Genus Prunus L. (Rosaceae) from Pakistan using the TRN-L & TRN-F spacer DNA. African Journal of Biotechnology, máj 2011, roč. 10, čís. 22, s. 4550-4554
  10. Shi, Shuo & Li, Jinlu & Jiahui, Sun & Yu, Jing & Zhou, Shiliang. (2013). Phylogeny and Classification of Prunus sensu lato (Rosaceae). Journal of integrative plant biology. 55
  11. Gilani, Syed Aneel, Rizwana A. Qureshi, Amir M. Khan, Faizan Ullah, Zarqa Nawaz, Ijaz Ahmad, Dan Potter A molecular phylogeny of selected species of Genus Prunus L. (Rosaceae) from Pakistan using the TRN-L & TRN-F spacer DNA. African Journal of Biotechnology, máj 2011, roč. 10, čís. 22, s. 4550-4554
  12. O.P. Pareek; SHARMA, Suneel. Systematic Pomology (Vol. 1-2) (Set). [s.l.] : Scientific Publishers, 2017. 910 s. ISBN 978-93-87741-03-4. S. 360-364.
  13. The Euro+Med Plantbase Project [online]. ww2.bgbm.org, [cit. 2019-12-31]. Dostupné online.
  14. KOLE, Chittaranjan. Wild Crop Relatives: Genomic and Breeding Resources (Temperate Fruits). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2011. 247 s. ISBN 978-3-642-16057-8. S. 130.
  15. MOWREY, B. D., WERNER, D. J. Phylogenetic relationships among species of Prunus as inferred by isozyme markers. In: Theoretical and Applied Genetics 1990 80 129-133
  16. QUERO-GARCIA, Jose; IEZZONI, Amy; PULAWSKA, Joanna; Gregory A Lang. Cherries (Botany, Production and Uses). [s.l.] : CABI, 2017. 549 s. ISBN 978-1-78064-837-8. S. 37.
  17. Zdroje slovenských názvov pozri aj v článku čerešňa vtáčia
  18. Zdroje slovenských názvov pozri aj v článku čerešňa višňová
  19. PRUNUS MAHALEB L. – mahalebka obecná / čerešňa mahalebková [online]. botany.cz, [cit. 2019-12-31]. Dostupné online.
  20. seminare.weebly.com, [cit. 2019-12-31]. Dostupné online.
  21. hostetin.veronica.cz, [cit. 2019-12-31]. Dostupné online.
  22. JÄGER, Eckehart J.. Rothmaler - Exkursionsflora von Deutschland. Gefäßpflanzen: Grundband. [s.l.] : Springer-Verlag, 2016. 924 s. ISBN 978-3-662-49708-1. S. 477.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.