Slávnostná omša

Slávnostná (svätá) omša (iné názvy: missa solemnis, v dávnej slovenčine slávna omša (svätá); lat. missa solemnis) je v niektorých cirkvách, hlavne Rímskokatolíckej, označenie omše slávenej zvláštnym slávnostným spôsobom, pričom je zvyčajne prítomných viacej kňazov (koncelebrantov), liturgické texty sa spievajú a používa sa kadidlo. Obvyklé sú aj omše na veľké sviatky a omše mimoriadnych slávnostných príležitostí. Ak je hlavným celebrantom omše biskup, hovorí sa o (slávnostnej) pontifikálnej omši, ak pápež, hovorí sa o (slávnostnej) pápežskej omši.

V rímskej liturgii tridentskej omše (Santa Missa Tridentina) má termín missa solemnis presne definovaný význam: ide o úplnú, neskrátenú formu omšovej liturgie, na ktorej sa okrem predsedajúceho (biskupa či kňaza) zúčastňujú ďalší dvaja duchovní, diakon a subdiakon. Navyše sa používa kadidlo a liturgické texty sa spievajú (na rozdiel od jednoduchej missa privata, „súkromnej omše“, alebo podobnej missa cantata, „spievanej omše“, ktorá sa však obíde bez diakona a subdiakona). Missa solemnis sa tu chápe ako jediná plnohodnotná forma omše a ostatné dve prípustné formy len ako jej zjednodušenia.

Slávnostná omša zvyčajne máva bohatý hudobný sprievod. Zhudobnená omša určená pre slávnostné omše sa často takisto označuje ako missa solemnis (pozri missa solemnis (hudba)); známa je hlavne Beethovenova Missa solemnis D dur z roku 1823. Štruktúra a textový základ takejto omše sú rovnaké ako u iných zhudobneniach latinského ordinária, hudba však máva slávnostnejší charakter.