Sklenený dom (Stupava)

Sklenený dom je hovorové pomenovanie domu v Stupave. Ide o trojposchodový dvojgeneračný rodinný dom určený šesťčlennej rodine s dvoma nezávislými bytovými jednotkami. Situovaný je na svažitom pozemku, ktorý má klasickú pozdĺžnu orientáciu jednou stranou otvorenú na verejnú komunikáciu. Skelet tvorí šesť dvojíc oceľových stĺpov, ktoré sú upevnené v železobetónovej vani zapustenej do svahu - stropy podlaží sú rovnako železobetónové. Dom je obalený dvoma vrstvami sklenených priemyslových tvárnic Reglit tak, aby vzduchová medzera medzi nimi vytvárala dostatočný tepelný odpor v zime a ohrievala aj interiér. V lete sú zasa účinné otvorené dolné aj horné klapky - prúdiaci vzduch v plášti ochladzuje vnútornú vrstvu použitých tvárnic. Samotné klapky sú riadené tepelnými snímačmi a tak sa reguluje tepelná pohoda v interiéri plynule podľa zmien vonkajšej teploty. Skleníkovému efektu sa táto priesvitná hmota bráni vďaka špeciálnej vrstve nanesenej na interiérovom skle.

Dom je hranolovej formy, zapustený do svahu. Juhozápadnú fasádu tvoria sklenené priemyslové tvárnice a celosklenené plochy. Z východnej strany je ku skeletu priložený železobetónový tubus obsahujúci schodisko. Medzi chodníkom a vstupom do horného bytu prechádza do rampy. Čelo domu otočené do záhrady tvoria na každom poschodí dvojdielne posuvné dvere z číreho skla v hliníkovom ráme. Celkový výraz stavby dotvára horizontálne členenie kovovou rímsou, arkierom, v prízemí posuvným otvorom a terasou, vertikálnymi prvkami sú kovové ohraničenie štrbín okien a dverí, schodisko v tubuse a rampa.

Prvé podlažie je charakteristické pohľadovým betónom a sklenenou stenou oddeľujúcou kuchynský kút. V druhom podlaží dominuje drevo. Posuvné steny z tohoto materiálu členia priestor na líniu chodby a kolmo na ňu umiestnené bunky s rôznymi funkciami. Tretie podlažie tvorí byt s terasou rozprestierajúci sa okolo hygienicko-obslužného jadra. Ťažiskovým materiálom je tu kombinácia obalu a druhého podlažia. Kuchyne v oboch bytoch sú tvorené jednoduchou líniou antikorových skriniek. Steny kúpeľne tvorí holý betón, vaňa je umiestnená v priestore. Samotný nábytok je buď pevne vstavaný, alebo úplne variabilný - na kolieskach. V interiéri sa zámerne priznávajú drôty, rúrky, potrubia a odvrátené strany liniek.

Transparentný plášť zaisťoval mimoriadne presvetlenie interiéru a posuvné steny zaručovali variabilnosť v počte a veľkosti miestností. Architekti sa namiesto dekorovania priečelí spoľahli na to, že sa na modrozelenom matnom skle bude náznakovo premietať to, čo sa deje vonku, či vo vnútri. Investori ich po dvoch rokoch zamurovali. Svojou koncepciou však umožňuje aby užívateľ sám hľadal spôsoby jeho obývania.

Stavba je považovaná za kontroverznú, napriek tomu ju mnohí považujú za nadčasovú. Tento typ architektúry tiež vykračuje z obmedzení dokonalých minimalistických kubusov a dosahuje hranice súčasných technických i estetických možností. Táto realizácia posunula vnímanie slovenskej architektúry rodinných domov až na medzinárodnú úroveň.