Skafion
Skafion (starogr. σκάφιον – skafion) je typ starogréckej keramickej nádoby.[1][2]
Ženy v starovekom Grécku vykonávali svoju potrebu (v súkromí svojej izby alebo v komore) do nádoby zvanej skafion (i v malej búdke na nenápadnom mieste na dvore, v ktorej bola lavička).[3]).[4]
Skafion (väčšinou keramický ale i z kovu) mal zrejme tvar člna alebo omáčnika (používal sa od 5. stor. pred Kr.), podobne ako bordaloue,[5] ktorý dostal svoje meno po francúzskom jezuitovi Louisovi Bourdaloueovi zo 17. storočia. Ten sa preslávil veľmi dlhými kázňami. Aby jeho poslucháčky nemuseli odchádzať na toaletu, začali používať keramický nočník, do ktorého mohli vykonať potrebu i postojačky pod sukňou (sukňami).[6] Grécke ženy boli odeté do dlhého chitónu[7] a špongia (morská huba[8]) im slúžila ako toaletný papier (po použití sa umyla).[4]
Referencie
- Robert Garland. Daily Life of the Ancient Greeks. Westport : Greenwood Publishing Group, 1998. ISBN 978-03-1330-383-8. S. 86.
- Joyce E. Salisbury. The Greenwood Encyclopedia of Daily Life: The ancient world. Westport : Greenwood Press, 2004. ISBN 978-03-1332-542-7. S. 278.
- Klasické Atény. Bratislava : Tatran, 1970. 61-057-70. S. 47.
- Antik Cagin Siradan Bir Gununde Atina
- Adam Hart-Davis. Thunder, Flush, and Thomas Crapper. North Pomfret : Trafalgar Square Pub., 1997. ISBN 978-15-7076-081-5. S. 109.
- Regency Hygiene: The Bourdaloue
- Martino Menghi. Encyklopédia starovekého Grécka. Bratislava : Perfekt, 2003. ISBN 80-8046-328 X. S. 206-207.
- Mária Ivanová-Šalingová, Zuzana Maníková. Slovník cudzích slov. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1983. 67-001-83. S. 853.