Sipunkuly

Sipunkuly (Sipuncula) sú kmeň špirálovcov. Sú to morské živočíchy s červovitým až uhorkovitým telom, veľkým až 50 cm.

sipunkuly
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Sipuncula
Rafinesque, 1814
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
 Biologický portál

Anatómia

Predná časť tela je zúžená a vtiahnuteľná do trupovej časti pomocou svalových retraktorov, vyliačenie je samovoľné, tlakom hemolymfy. Vpredu sú ústa s vencom krátkych obrvených tentakúl. Pokožka produkuje hrubú kutikulu, pod ňou je svalový vak z dosť zložitého systému okružných (cirkulárnych), šikmých (transverzálnych) a pozdĺžnych (longitudálnych) svalových vláken – toto usporiadanie svalstva sa na povrchu javí ako typická štvorčeková štruktúra kutikuly. Pod svalovým vakom je peritoneum – výstelka coelomovej dutiny. Coelom sa v dospelosti skladá len z dvoch častí: predná malá časť zasahuje do tentakúl, zadný priestranný oddiel je telová dutina. Coelom je nesegmentovaný, niekedy je však naznačená embryonálna segmentácia (Phascolosoma).

Atypická nervová sústava začína párovou cerebrálnou uzlinou a okolohltanovou obrúčkou, ktorá pokračuje do tela nepárovým nervovým povrazcom – je teda v podstate pásová. Črevo vytvára v tele mnoho slučiek, je preto oveľa dlhšie ako telo. Vracia sa nazad, takže anus ústi na chrbte asi v polovici dĺžky tela.

Obehová sústava

Obehová sústava vykonáva viaceré funkcie. Dýchacím pigmentom je hemerytrín, ktorý sa nachádza v erytrocytoch (alebo amébocytoch) v hemolymfe. Obehová sústava sa pritom skladá z troch navzájom takmer oddelených systémov:

  1. priestranná coelomová dutina;
  2. systém kanálikov v stene čreva;
  3. systém kanálikov v tentakulách.

Oba spomínané systémy kanálikov majú hlavne exkrečnú funkciu, systém (3) navyše dýchaciu. Obsahujú tzv. chlorakogénny epitel – tvoria ho exkrečné bunky, ktoré hromadia metabolity v tuhom skupenstve. Po čase sa imigráciou dostávajú do telovej dutiny (1), odkiaľ ich metanefrídie odstraňujú von z tela.

Vylučovacia sústava

Vylučovaciu sústavu tvoria metanefrídie – odstraňujú z tela kvapalné metabolity, ako i uvoľnené chlorakogénne bunky s tuhými metabolitmi, a súčasne sú aj vývodom gonád.

Rozmnožovanie a vývin

Sú gonochoristy, k oplodneniu dochádza voľne vo vode. Zo zygóty sa vyvíja zložitá trochofórová larva, ktorá má pár očiek a metanefrídie.

Systematika

Poznáme asi 250 druhov z tohto kmeňa. Žijú hlavne na morskom pobreží severnej pologule. Na pobrežiach Európy najskôr stretneme Sipunculus nudus a Phascolosoma vulgare.

  • kmeň: sipunkuly (Sipuncula)
    • trieda: Sipunculidea
      • rad: Sipunculiformes
        • čeľaď: Sipunculidae
      • rad: Golfingiiformes
        • čeľaď: Golfingiidae
        • čeľaď: Phascolionidae
        • čeľaď: Themistidae
    • trieda: Phascolosomatidea
      • rad: Phascolosomatiformes
        • čeľaď: Phascolosomatidae
      • rad: Aspidosiphoniformes
        • čeľaď: Aspidosiphonidae

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.