Sidonie Nádherná

Narodila sa na zámku Vrchotovy Janovice Karolovi Nádhernému a jeho manželke Amélií. Bola najmladšou z ich troch detí.

Vzdelanie získala od súkromných učiteľov. Hovorila česky, nemecky a anglicky, jazdila na koni, hrala na klavíri. Venovala sa literárnemu a výtvarnému umeniu. Mnoho času strávila na cestách temer po celej Európe a navštívila aj severnú Afriku a Blízky východ.

12. apríla 1920 si v kláštore Heiligenkreutz[2][3] vzala grófa Maximiliana von Thun-Hohensteina, ale už po pol roku manželstvo stroskotalo, keď Sidonie 20. decembra 1920[4] manžela opustila. K rozvodu však došlo až 15. septembra 1933.[5] Max Thun bol neskôr hospitalizovaný v ústave pre choromyseľných vo Viedni, kde 12. apríla 1935 zomrel.[3] Bola bezdetná.

Jej zámok sa stal jedným z najznámejších salónov. Stretávali sa tu najznámejší predstavitelia domácej i zahraničnej kultúry, ako Rainer Maria Rilke a Karl Kraus, Max Švabinský, Karel Čapek, Adolf Loos, Dora Pejačević, knieža Max Lobkowicz a mnohé iné osobnosti politického a kultúrneho života.

S Karlom Krausom udržiavala milenecký vzťah. 20 rokov každoročne navštevoval jej zámok a trávil tam dlhé mesiace. Veľká časť jeho diela vznikla práve tam.

Druhým jej najčastejším hosťom bol Rainer Maria Rilke, s ktorým sa zoznámila na svojich cestách po Európe, v ateliéri Auguste Rodina. Vyvinul sa z toho hlboký (pravdepodobne iba priateľský) vzťah o čom svedčí niekoľko sto zachovaných listov.

2. svetová vojna zničila jej život. Stratila všetkých priateľov a príbuzných, ktorí buď zomreli, alebo emigrovali. Jej zámok zabralo nemecké vojsko a musela žiť v dvoch malých miestnostiach na neďalekom hospodárstve. Po vojne sa situácia opakovala. Zámok zabralo najprv sovietske vojsko a potom československá armáda. V bezvýchodiskovej situácií sa rozhodla pre emigráciu. Odišla iba s jedným kufríkom s pomocou prevádzača cez „zelenú hranicu“. Útočisko našla v Anglicku, kde sa jej ujali známi, no zakrátko zomrela na rakovinu.

25. mája 1999 boli jej pozostatky po prevoze z Anglicka slávnostne uložené do rodinnej hrobky v zámockom parku vo Vrchotových Janoviciach.[6]

1. Matriční záznam o narození a křtu farnost Vrchotovy Janovice
2. WAGNEROVÁ, str. 112–115
3. MAREK, Miroslav. Genealogie rodu Thun-Hohenstein [online]. Genealogy.eu, rev. 2013-05-02, [cit. 2014-03-22]. Dostupné online.
4. TYWONIAK, str. 21
5. SAK, BEZECNÝ, str. 145
6. NEFF, Ondřej. KULTURA: Paní baronka byla opravdu nádherná. Neviditelný pes, 2007-08-21. Dostupné online [cit. 2014-01-26].

• BARTŮŠKOVÁ, Jitka. Dobové fotografie z Janovického archivu (velkostatek Vrchotovy Janovice). Historická fotografie, 2004, čís. 1, s. 33 - 45. ISSN 1213-399X.
• COUFALOVÁ, Iveta. Putování za Sidonií.. Historický obzor, 11 2000, čís. 9/10, s. 238. ISSN 1210-6097.
• JANKA, Otto. Nádherná Sidonie : příběh poslední šlechtické majitelky zámku Vrchotovy Janovice. Praha : Národní muzeum : Elka Press, 1998. 70 s. ISBN 80-902353-2-8.
• SAK, Robert; BEZECNÝ, Zdeněk; STREIT, Vincenc. Sidonie Nádherná z Borutína a její přátelé : (k 50. výročí úmrtí Sidonie Nádherné). Praha : Národní knihovna České republiky, 2001. 35 s. ISBN 80-7050-376-9.
• SAK, Robert; BEZECNÝ, Zdeněk. Dáma z rajského ostrova : Sidonie Nádherná a její svět. Praha : Mladá fronta, 2000. ISBN 80-204-0852-5.
• SRŠEŇ, Lubomír. Vztah Maxe Švabinského k Sidonii Nádherné a k jejím bratrům ve světle písemných a ikonografických pramenů. Sborník Národního muzea, řada C – literární historie, roč. 41, 1996, čís. 1–4 [vyšlo v říjnu 1998], s. 1–120. ISSN 0036–5351.
• TYWONIAK, Jiří. Janovický zámek v kulturních dějinách. Praha : Mladá fronta, 1994. 67 s. ISBN 80-254-9441-1.
• WAGNEROVÁ, Alena. Sidonie Nádherná a konec střední Evropy. Praha : Argo, 2010. 216 s. ISBN 978-80-257-0329-8.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sidonie Nádherná

• Baronka Sidonie Nádherná aneb Konec šlechty v Čechách