Sergej Borisovič Ivanov

Narodil sa 31. januára 1953 v Leningrade (dnes Petrohrad). Študoval prekladateľstvo na filologickej fakulte Leningradskej štátnej univerzity a v roku 1975 získal diplom. Následne absolvoval vyššie kurzy KGB v Minsku a študoval v Škole KGB, ktorú ukončil v roku 1981. Medzitým pracoval na kádrovom oddelení KGB v Leningrade, kde bol spolupracovníkom Vladimira Putina. Do roku 1985 pracoval ako spolupracovník KGB vo Fínsku a Keni. Ovláda anglický a švédsky jazyk.[1] V rokoch 1991 – 1998 pracoval ako príslušník Zahraničnej rozviedky Ruskej federácie, kde úspešne kariérne postupoval a svoju službu skončil v hodnosti veliteľa Európskeho oddelenia Zahraničnej rozviedky.

Od augusta 1998 sa bol poverený funkciou zástupcu FSB a náčelnikom oddelenia analýz, prognóz a strategického plánovania. V tomto období riadil FSB Vladimir Putin. Od 15. novembra 1999 bol sekretárom Rady bezpečnosti Ruska. Bol poradcom prezidenta Borisa Jeľcina a neskôr aj Vladimíra Putina v záležitostiach národnej bezpečnosti. V roku 2000 odišiel do zálohy v hodnosti generálplukovníka.

Po nástupe Vladimira Putina na post prezidenta bol v roku 2001 vymenovaný za ministra obrany, ktorý zastával až do roku 2007. V tejto funkcii bol poverený reformami a modernizáciou armády. Od februára 2007 2. podpredseda ruskej vlády. Od 12. mája 2008 do roku 2011 pôsobil ako námestník predsedu vlády, ktorým bol v tej dobe Vladimir Putin. Od 22. decembra 2011 do 12. augusta 2016 pôsobil ako vedúci kancelárie prezidenta Putina.[2] Následne bol poverený funkciou osobitného zástupcu prezidenta Ruskej federácie pre ochranu životného prostredia, ekológie a dopravu[3].

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sergej Borisovič Ivanov