San Telmo

San Telmo patrí medzi najstaršie časti Buenos Aires (dokonca je možno najstaršia vôbec), keďže prví španielski osadníci, ktorí na územie súčasného mesta prišli, sa usídlili pravdepodobne v mieste tejto mestskej časti. V roku 1536 hľadala miesto pre vhodný prístav a osadu na pobreží Río de la Plata výprava Pedra de Mendozu. Niektoré zdroje uvádzajú, že takéto miesto expedícia našla pravdepodobne na mieste súčasného parku Lazama, kde postavila osadu menom Fuerte de Santa María del Buen Ayre. Toto je považované za prvé založenie Buenos Aires[1]. Je však potrebné uviesť, že spoľahlivé dôkazy, ktoré by bez pochybností dokladali túto teóriu nie sú a existujú preto aj iné možné miesta, kde sa prvá osada mohla nachádzať, niektoré teórie ju umiestňujú viac severnejšie. História prvej osady skončila už o pár rokov neskôr, keď v dôsledku hladu, chorôb a predovšetkým konfliktov s miestnymi pôvodnými obyvateľmi zostalo toto sídlo už v roku 1541 úplne opustené.

K opätovnému pokusu o osídlenie oblasti došlo až v roku 1580, kedy severne od San Telma založili Španieli novú osadu, tento raz už trvalú [1]. Táto však čiastočne zasahovala aj na územie časti San Telmo. Oblasť sa stala známou pod označením Pahorky San Pedro už v priebehu 17. storočia. V tej dobe sem mesto už dávnejšie zasahovalo a bývali tu hlavne prístavní robotníci. Dá sa povedať, že štvrť San Telmo sa stala prvou priemyselnou oblasťou mesta, keďže sa tu nachádzal prvý veterný mlyn a prvé tehlové pece a sklady. Väčšina exportu okolitých provincii bola skladovaná práve tu. Preto sa tu začali vytvárať aj bohatšie osídlenia, rovnako však aj osídlenia chudoby a otrokov. Štvrť však bola pomerne dlho od samotného mesta oddelená menšou priekopou a tak bola formálne začlenená do mesta až v roku 1708 pod názvom Pece a sklady Svätého Petra (San Pedro).

V roku 1748 tu Jezuiti postavili kostol zasvätený Panne Márii Betlehemskej. Vedľa kostola postavili miesto pre charitu a vzdelávanie, toto sa stalo známe ako "rezidencia". Túto po ich vyhnaní v roku 1767 prevzalo kráľovstvo a o niekoľko rokov rezidenciu premenilo na väzenie. V roku 1806 bola zriadená farnosť zasvätená blahoslavenému Petrovi Gonzálezovi (v španielčine "San Pedro González Telmo", alebo iba "San Telmo"), ktorá dostala ako svoj chrám práve kostol zasvätený Panne Márii Betlehemskej až kým nepostaví vlastný kostol. To sa však nakoniec nikdy nestalo[2]. Neskôr bola rezidencia premenená na nemocnicu guatemalských mníchov. Táto však bola už v roku 1821 zatvorená.

Niekoľko desaťročí však do štvrte vláda nič neinvestovala a ani tu nič významné nepostavila. Až v roku 1852 sa znova začali zriaďovať nové kliniky, postavilo sa verejné osvetlenie, kanalizácia, tečúca voda, cesty boli vydláždené kamennými kockami. V roku 1860 sa tu otvoril veľký mestský trh[3]. Zároveň sa tu postavilo veľa významných a veľkých domov. Avšak rast mestskej časti skončil s epidémiou žltej zimnice v roku 1871. Napriek snahe lekárov si táto epidémia vyžiadala až 10 000 životov a väčšina vyššej a strednej triedy zo štvrte odišla na sever Buenos Aires[4]. V San Telme tak zostalo množstvo prázdnych domov, niektoré z nich boli prestavané. Avšak väčšina veľkých domov sa stala miestom pre ubytovanie množstva prisťahovalcov zo silných imigračných vĺn, ktoré začali v roku 1875. San Telmo sa tak stalo najviac multikultúrnou časťou Buenos Aires, keďže tu boli veľké talianske, britské, galícijské či ruské komunity. V parku Lazama bolo v roku 1891 otvorené Argentínske národné múzeum histórie. V roku 1897 tu nemecký prisťahovalec Otto Kraus otvoril technickú školu. Práve prítomnosť veľkého množstva ruských prisťahovalcov viedla v roku 1901 k otvoreniu prvej katedrály Ruskej pravoslávnej cirkvi práve v tejto časti mesta.

Pouliční umelci sa nachádzajú na rôznych miestach San Telma.

V San Telme postupne vznikla bohémska atmosféra, kvôli ktorej sa sem začalo sťahovať veľké množstvo umelcov z mesta a celého regiónu[5]. Práve umelci začali postupne nahrádzať imigrantov. Zvyšujúca sa kultúrna atmosféra viedla v roku 1956 k otvoreniu Múzea moderného umenia[6]. V roku 1960 sa začali v rámci podujatia "Republika San Telmo" organizovať umelecké prechádzky a iné podobné udalosti. Avšak prisťahovalci v štvrti stále zostali, čo viedlo k popularizácii tanga, práve tu boli zriadené najvýznamnejšie miesta tanga, hudobné a tanečné sály pre tango v meste. Aj vďaka tomu sa postupne začala štvrť obnovovať aj ekonomicky. V roku 1980 začala rekonštrukcia viacerých ulíc, ktoré boli dlhé roky zanedbané a neopravované. Typické dláždené ulice San Telma z 19. storočia však zostali zachované a stali sa dôležitou turistickou atrakciou.

V San Telme sa nachádza veľký počet galérii súčasného umenia a múzeí, zároveň je tu množstvo priestorov slúžiacich na umelecké účely. V roku 2005 bola otvorená galéria Appetite, ktorá sa pomerne rýchlo stala veľmi vyhľadávanou[7]. Otvorenie tejto galérie prilákalo do jej susedstva aj ďalšie, čím vzniklo miesto s vysokou koncentráciou podobných zariadení. San Telmo sa postupne pretransformovalo na cieľ určený predovšetkým pre milovníkov umenia. V roku 2008 tu už bolo približne 30 galérii a umeleckých centier. Súčasné San Telmo je okrem toho známe množstvom koloniálnych budov, kaviarní, miestami pre tancovanie tanga, na uliciach vystupujú nezávislí umelci rôzneho druhu.