Samuel Velebný

Samuel Velebný pochádzal z rodiny miestneho klobučníka ako najmladšie z troch detí. Najprv navštevoval meštiansku školu v rodisku, neskôr študoval na evanjelickom gymnáziu v Prešove (do roku 1939). Citlivé vnímanie života ho priviedlo k rozhodnutiu zasvätiť svoj život službe ľuďom, ktorí zápasili s ťažkými, neraz existenčnými problémami. Preto si po strednej škole zvolil štúdium evanjelickej teológie v Bratislave, kde pôsobil do roku 1943.

Po ukončení školy sa nakrátko stal ev. kaplánom v Brezne a do roku 1947 pôsobil ako kaplán pri seniorovi Bakossovi. Tu ho zastihlo Slovenské národné povstanie a s ním spojené smutné osudy mnohých rodín, ktorým sa snažil pomôcť rôznym spôsobom. Riskantné bolo najmä krstenie Židov, aby sa zachránili pred transportom do koncentračného tábora. Ako farár pomáhal uväzneným v tej dobe, ale aj ľuďom v čase povstania, aby mohli prežiť. Popri tom sa venoval mládeži, ktorú si získaval svojou srdečnosťou a otvorenosťou. V novembri 1947 bol ustanovený za farára do gemerskej obce Sirk. Tu získal prvé negatívne skúsenosti so Štátnou bezpečnosťou, ktorá ho zaistila preto, lebo v kázni vyjadril vďaku za oslobodenie obce Bohu a nie sovietskej armáde. 14.1.1949 ho zaistili orgány VB, držali vo väzbe v Revúcej, ale na súde v Rimavskej Sobote bol 29.1. spod obžaloby oslobodený a prepustený na slobodu.V máji 1949 ho ale odviedli do Tábora nútených prác v Novákoch. Táto záležitosť súvisí so zaistením orgánmi VB v januári 1949; na službách Božích sa poďakoval Pánu Bohu za dar slobody, a nepoďakoval sa za oslobodenie Sovietskej armáde.

Táto okolnosť bola dôvodom pre odchod zo Sirka v roku 1949 do ďalšej gemerskej obce Vlachovo, kde bol riadne zvoleným farárom od 3.11.1949.Vo Vlachove pocítil Samuel Velebný obmedzujúce pôsobenie štátnych orgánov voči cirkvi, pretože nastalo obdobie intenzívneho presadzovania ateistickej ideológie vládnucej komunistickej strany (KSČ), ktorej cieľom bolo vychovať pokrokovo zmýšľajúceho človeka, nezaťaženého minulosťou. Problémy  s ideologickým režimom sa ešte viac stupňovali vzhľadom na vzniknutú skupinu KVAP. Skupinu KVAP tvorili štyria farári z Gemera, a to Bedrich Kasanický z Dobšinej, Samuel Velebný z Vlachova, Ján Antal z Betliara a Ján Paulov z Gemerskej Polomy. Títo farári sa najprv stretávali v kruhu  svojich rodín, ale postupne sa ich stretnutia zmenili aj na miesta teologického a duchovného rastu. Po dohode sa rozhodli vypracovať spoločný súbor kázní. Časom však VB ich stretnutia vyhodnotila ako protištátne. Členovia skupiny KVAP boli obviňovaní z rôznych činov, ktoré mali ohroziť socialistický režim.

Nakoniec boli títo štyria farári obžalovaní a zatknutí. Keďže sa počas vypočúvania pod nátlakom priznali, začali proti nim súdne spory v Košiciach, ktoré trvali od 16. až do 18.5.1962. Samuel Velebný bol odsúdený na 20 mesiacov odňatia slobody bezpodmienečne.Jemu a Jánovi Antalovi súd zároveň udelil zákaz vykonávať povolanie duchovného a akékoľvek náboženské funkcie na dobu 2 rokov. U všetkých obžalovaných prepadajú v prospech štátu všetky do úschovy vzaté písomnosti pri vyšetrovaní, kázne, knihy a pod.Neskôr v prípade Samuela Velebného, Jozefa B. Kasanického a Jána Antala konal Najvyšší súd v Prahe na základe odvolania krajského prokurátora 3.7.1962. Menovaní dostali prísnejšie a definitívne tresty. Samuel Velebný dostal tri roky odňatia slobody. Dĺžka zákazu vykonávať farársku činnosť ostala nezmenená. Odsúdení sa ocitli v známej väznici vo Valdiciach, kde komunistický režim do roku 1963 koncentroval politických väzňov odsúdených na princípe náboženskej diskriminácie.Samuel Velebný pri brúsení českého krištáľu a iných prácach prežil 21 mesiacov až do prepustenia.Relatívne nízka sadzba trestov v spojení s praxou odpustenia polovice trestov v prípade dobrého správania väzňa napomohli k tomu, že  obvinených prepustili skôr. U Samuela Velebného to bolo 17. septembra 1963.Podmienečné prepustenie z väzenia znamenalo, že Samuel Velebný tri roky nesmel vykonávať povolanie. Keď k tomu pripočítame dva roky zákazu činnosti, ktoré potvrdil aj najvyšší súd v Prahe, bolo to päť rokov.

Po návrate z väzenia sa Samuel Velebný zamestnal ako stavebný robotník v podniku Stavoindustria, ktorý budoval prevádzky chemického závodu v neďalekej Hnúšti. No „primerane rozsudku“ sa opäť zapojil aj do práce v cirkevnom zbore Klenovec, čo mohlo byť chápané ako nedodržanie podmienky.  Účinkoval totiž  ako kantor na stredtýždňových službách Božích, nazývaných aj večierne. Koncom decembra 1966 dostal Samuel Velebný štátny súhlas na výkon farárskeho povolania a GBÚ mu ponúkol miesto vo Vyšnej Kamenici s nástupom od januára 1967.Aj naďalej po prepustení za pánom farárom Velebným občas prichádzal agent ŠtB.Súdne procesy s farármi sa už však nekonali. V máji 1968 požiadal Najvyšší súd v Prahe o rehabilitáciu. Keď sa jej nedočkal, písal žiadosť na Krajský súd v Košiciach. Aj ten ju však zamietol. Svoju aktívnu službu ukončil Samuel Velebný poslednú novembrovú nedeľu  roku 1987 a rozlúčil sa s Vyšnou Kamenicou po 21 rokoch pôsobenia. Posledné roky života strávil Samuel Velebný s rodinou v Košiciach.V roku 1990 dostal Samuel Velebný oficiálne poďakovanie z rúk evanjelického biskupa pána Uhorskaia zato, že statočne trpel pre Pána Boha a Jeho cirkev. Samuel Velebný zomrel 11.10.1991, necelý mesiac pred dovŕšením 73.roku života.

• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255 – 2000
• Evanjelici v dejinách slovenskej kultúry
• J.G.   Farár Juráš a „KVAP“ v Východoslovenské noviny, 4. augusta 1962
• Antalová, Zuzana. Z prednej strany mreží. 1. Edícia. Martin: Matica slovenská, 2008, ISBN 978-80-7090-890-7
• Fronková, Viola. SAMUEL VELEBNÝ- obhajca Kristovej pravdy v Evanjelický Posol

Spod Tatier, 26. október 2011, str.18

• Fronková, Viola. Pre všetkých v rodine bol láskavým a vzácnym človekom v Evanjelický Posol Spod Tatier, 26.október 2011, str.19
• Havíra, Ján. Novodobé dejinné križovatky našej cirkvi v Evanjelický posol, č.6/1993,

str.44

• Zajden, Michal. DVE SMUTNÉ výročia (I. časť) v Evanjelický Posol Spod Tatier, 16. máj 2012,str.8
• Zajden, Michal. DVE SMUTNÉ výročia (II. časť) v Evanjelický Posol Spod Tatier, 23. máj 2012, str.8
• Zajden, Michal. DVE SMUTNÉ výročia (III. časť) v Evanjelický Posol Spod Tatier, 30. máj 2012, str.8

• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.