Samoa (súostrovie)

	Samoa
	Súostrovie
Štáty	Samoa, Americká Samoa
Súradnice	14°16′00″J 171°12′00″Z
Najvyšší bod	Silisili
- poloha	ostrov Savai’i, Samoa
- výška	1 858 m n. m.
- súradnice	13°37′06″J 172°29′09″Z
Rozloha	3 030 km² (303 000 ha)
Obyvateľstvo	250 100 (2001) cca
Hustota	82,54 obyv./km²
Ostrovy	Ostrovy Samoa ; • Upolu; • Savai'i; • Manono; • Apolima; • Fanuatapu; • Namua; • Nu'ulopa; • Nu'ulua; • Nu'usafe'e; • Nu'utele; ; Ostrovy Americká Samoa ; • Tutuila; • Aunu'u; • Ta’u; • Ofu-Olosega; • Rose Atoll; • Swains
	Geografický portál

Samoa (iné názvy: ostrovy/súostrovie Samoa[1][2], zriedkavo: Samojské ostrovy[1], skôr staršie aj: Plavecké ostrovy[3][1][4], zastarano aj: Samojské súostrovie[5], Ostrovy Samoa[4]; po anglicky Samoa, Samoa(n) Islands; po samojsky Sāmoa; zastarano po anglicky Navigator Islands; zastarano po nemecky Schifferinseln) je súostrovie šestnástich ostrovov v Tichom oceáne. Skladá sa z dvoch štátov, a to zo Samoy, ktorá sa nachádza na západe, a Americkej Samoy, ktorá je na východe. Pokrýva približne 3 030 km² a žije tu okolo 250 000 obyvateľov. Veľa ostrovov je ale neobývaných. Na súostroví sa hovorí samojčinou a angličtinou.

Najstaršie doložené osídlenie pochádza približne z roku 1050 pred Kr., nálezisko sa nachádza v dedine Mulifanua na ostrove Upolu, ktorý patrí do Samoy.[6]

Pôvodný európsky názov súostrovia (v slovenčine občas používaný dodnes) znel Plavecké ostrovy. Tento názov súostroviu dal v roku 1768 francúzsky cestovateľ Louis Antoine de Bougainville pri svojej návšteve východnej časti súostrovia („îles des Navigateurs“ - doslova "ostrovy moreplavcov" ).

Ostrovy

Ostrovy v Samoe:

hlavné ostrovy:
- Upolu
- Savai'i
ostrovy v úžine Apolima Strait (medzi hlavnými ostrovmi):
Aleipata Islands (ostrovy pri východnom cípe ostrova Upolu):
- Fanuatapu
- Namua
- Nu'utele
- Nu’ulua
iné:
- Nu'usafe'e (ostrov na juh od ostrova Upolu pri dedinke Poutasi)

Ostrovy v Americkej Samoe:

Tutuila
Aunu'u
Ta’u
Ofu-Olosega
Rose Atoll
Swains

Najviac obyvateľov žije na samojskom Upolu a to 134 400 (2001). Najväčší ostrov rozlohou je samojský ostrov Savai'i. Veľa z ostrovov je neobývaných. Niektoré, ako napríklad Aleipata Islands, sú neobývané a zachovali sa na nich endemické druhy zvierat a rastlín.

Referencie

Samojský portál

Samoa. In: Pyramída, S. 5167
KRUPA, V.: Hľadanie posledného raja. Bratislava: Tatran, 1978
Samoa. In: PAULIČKA, I. (ed.) et al. Všeobecný encyklopedický slovník Š-Ž. Ottovo nakladatelství-Cesty, 2002. S. 25
mapa Austrália a Oceánia. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok I. A – D. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 344 s. S. 56.
Samojské súostrovie. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok III N – Ž. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 348 s. S. 155.
História Samoy - nové informácie Journal of the Polynesian Society, 2010 (po anglicky)

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.

[P-1] Samoa. In: Pyramída, S. 5167

[2] KRUPA, V.: Hľadanie posledného raja. Bratislava: Tatran, 1978

[3] Samoa. In: PAULIČKA, I. (ed.) et al. Všeobecný encyklopedický slovník Š-Ž. Ottovo nakladatelství-Cesty, 2002. S. 25

[SNS2-4] Austrália a Oceánia. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok I. A – D. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 344 s. S. 56.

[5] Samojské súostrovie. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok III N – Ž. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 348 s. S. 155.

[6] História Samoy - nové informácie Journal of the Polynesian Society, 2010 (po anglicky)