Salmonelová enteritída
Salmonelová enteritída alebo salmonelóza je črevné infekčné ochorenie, ktorého vyvolávateľom sú sérotypy poddruhu I. druhu Salmonella enterica, s výnimkou Salmonella typhi a Salmonella paratyphi A, B a C. Typickým príkladom týchto sérotypov sú Salmonella typhimurium a S. enteritidis. Celkovo existuje viac ako 2000 rôznych sérotypov, ktorých presné odlíšenie má najmä epidemiologický význam.
Salmonelová enteritída | |
Salmonella enterica | |
Klasifikácia | |
---|---|
MKCH-10 | A02: Iné infekcie salmonelami (odkaz) |
|
Klasifikácia
- A02: Iné infekcie salmonelami
- A02.0: Salmonelová enteritída (Salmonelóza)
Zdroj infekcie
Zdrojom infekcie sú najmä domáce zvieratá – ošípané, hovädzí dobytok, kačice, a ich produkty (mlieko, mäso a vajcia).
Prenos infekcie
Človek sa nakazí priamo chorým zvieraťom – konzumáciou jeho nedostatočne tepelne upraveného mäsa alebo vajec; alebo môže dôjsť ku kontaminácii potravín sekundárne, napríklad počas skladovania alebo prepravy. Typicky sa človek infikuje požitím tepelne neupravených potravín (rôzne majonézy, zmrzlina, huspenina, tlačenka, nátierky, salámy a pod.).
Patogenéza
Na vzniku klinických príznakov enteritídy (zápalu čreva) sa podieľa baktéria aj jej toxín.
Inkubačný čas
Čas od infekcie po objavenie sa prvých príznakov je pomerne krátky (6 až 36 hodín) a závisí na množstva požitého toxínu a baktérii. Baktéria i endotoxín poškodzujú črevný epitel.
Klinický obraz
Ochorenie začína náhle nevoľnosťou, bolesťou hlavy a zimnicou, rýchlo nastupuje horúčka až 40 °C. Nasleduje zvracanie, bolesti brucha a hnačky. Spočiatku kašovitá stolica sa rýchlo mení na vodnatú a zeleno sfarbenú. Chorý hnačkami a zvracaním stráca veľké množstvo tekutín a elektrolytov. Tento stav pri klasickej forme trvá 2 – 3 dni, potom dochádza k pomerne rýchlej normalizácii stavu. Ľahké formy salmonelózy sa môžu prejaviť len krátko trvajúcou nevoľnosťou. Ťažká forma sa označuje ako cholera nostras, pri ktorej dochádza k veľkým, život ohrozujúcim stratám tekutín a solí. Rozvíjajú sa príznaky hypovolemického šoku, ktorý bez adekvátnej a rýchlej liečby môže skončiť smrťou. Vzácne sa môže infekcia rozšíriť krvným obehom do celého tela a vyvolať komplikácie ako ostitída, periostitída, abscesy, meningitída a pod. U detí môže niekedy prebiehať pod obrazom brušného týfu.
Diagnóza
Opiera sa o klinický obraz akútnej otravy z jedla. Potvrdiť ju možno kultiváciou salmonelly z podozrivého jedla, stolice alebo zvratkov chorého. Možný je i sérologický dôkaz.
Diferenciálna diagnóza
- Gastroenteritída vyvolaná stafylokokmi – má kratší inkubačný čas, väčšinou chýbajú silné hnačky a horúčka
- Dyzentéria
- Pseudomembranózna enterokolitída
- Botulizmus
- Otrava hubami alebo ťažkými kovmi
Prevencia
Základnou prevenciou je tepelná úprava rizikových pokrmov – toxín i baktéria sa týmto spôsobom dokonale ničí. Nutná je pravidelná kontrola hospodárskych zvierat a potravín, dodržiavanie hygienických predpisov a kontrola zamestnancov v potravinárskom priemysle.
Liečba
- Náhrada stratených tekutín a solí infúziami (pri ťažších prípadoch) alebo p.o.
- Endiaron N, 1 tableta 3 x denne 5 dní, antibiotiká iba pri ťažkej forme (chloramfenikol, ampicilín, kotrimoxazol)
- Diéta
Prognóza
Vo veľkej väčšine je dobrá, určujú ju hlavne prípadné komplikácie.