Absces
Absces (lat. abscessus) alebo hľuza je ohraničený hnisavý zápal s rozpadom odumretého tkaniva (hnis), ohraničený granulačným tkanivom. Môže byť lokalizovaný kdekoľvek v tele, najčastejšie v podkoží a brušných orgánoch. Príčinou vzniku je často poranenie s následným zavlečením baktérii do rany, závažnejšie je metastatické šírenie infekcie krvným obehom, napríklad pri bakteriálnej endokarditíde.
Abscedovať znamená tvoriť absces.
Príčiny
Najčastejšou príčinou sú stafylokoky (smotanovitý nažltlý hnis bez zápachu), menej často streptokoky alebo pneumokoky (riedky žltozelený hnis bez zápachu), pseudomonády (hnis so sladkastým zápachom). Infekcia anaeróbnymi baktériami je príčinou hnilobného zápachu hnisu.
Rozdelenie
Abscesy sa delia najčastejšie podľa miesta výskytu - mozgový, pečeňový, perianálny, pľúcny a podobne. Podľa lokality sa následne upravuje i presný spôsob liečby.
Príznaky
Príznaky bývajú miestne i celkové:
- miestne: bolesť, opuch, začervenanie, niekedy vznik fistuly
- celkové: horúčka, triaška, slabosť, malátnosť, nechutenstvo
Ich charakter a rozsah závisí od miesta a veľkosti abscesu.
Komplikácie
Neliečený absces môže prasknúť a jeho obsah sa vyprázdni do okolia - na povrch kože, do brušnej alebo hrudnej dutiny (tu s následným ťažkým hnisavým zápalom pobrušnice alebo pohrudnice).
Liečba
Liečenie je chirurgické a spočíva v narezaní (incízii), drenáži (vypustení) hnisu, odstránení granulačného tkaniva a miestnej aplikácii dezinfekčných látok a antibiotík. Celkové podávanie antibiotík nemá zásadný význam, pretože granulačné tkanivo, ktoré tvorí steny abscesu, je účinnou bariérou ich prestupu k centru infekcie.
Referencie
- ZEMAN, M a kol.. Chirurgická propedeutika. [s.l.] : Grada, 1993. (český)
- KÁBRT, J.; VALACH, V.. Stručný lekársky slovník. [s.l.] : Osveta, (1979, 1992).
- abces. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 30.
